Pred pár dňami sa mi stala taká milá príhoda a rada by som si sa s tebou o ňu podelila. Možno ti pomôže pochopiť, prečo sa ti v živote dejú veci, ktoré pokladáš za nesprávne. Prečo si možno hovoríš, že máš nespravodlivý život.
Minulý týždeň som sa dala do reči s jedným mojim učiteľom. Zastupoval nám fyziku a verum ani jeden z nás k nej priaznivý vzťah nemal, takže sme riešili všetko možné, len nie tú fyziku. Porozprával mi o svojich dcérach a ich životoch v zahraničí. Ja som sa mu na oplátku zverila s mojimi životnými skúsenosťami a lekciami, ktoré mi život postavil do cesty.
Nebola som ani v polovici, keď ma začal ľutovať. Na chvíľu som sa zamyslela, prečo to robí. Nie sú to o nič väčšie problémy, ako má každý druhý človek, ktorého stretneš na ulici. Ja som sa s väčšinou týchto udalostí už dávno vysporiadala, prijala som ich tak, ako sa stali a pochopila, čo ma mali naučiť.
Nespravodlivý život zasiahne každého z nás
Odpustila som všetkým, ktorí zradili moju dôveru alebo mi nejako ublížili. Odpustila som aj sama sebe všetky moje prehrešky, veď predsa každý sa učí z vlastných chýb.
Po chvíľke premýšľanie som sa na pána učiteľa pozrela, usmiala sa a s kľudom mu odpovedala: „Nemusíte ma ľutovať. Ja neľutujem nič z toho, čo sa mi stalo. Všetko to boli lekcie, ktoré som musela prekonať, aby ma vyformovali do osobnosti, ktorou som dnes. Nenariekam, prečo je svet nespravodlivý. Naopak, ĎAKUJEM, že to zo mňa urobilo silnejšieho človeka. Je pravda, že to tak nebolo vždy. Ale presne preto sa to stalo. Nebudem si sama uberať šťastie prítomného okamihu smútením nad rozliatym mliekom, utriem ho a nalejem si džús.“
Než som dokončila myšlienku, zazvonilo a ruch na chodbách prerušil náš rozhovor. On sa tiež usmial, poďakoval mi za rozhovor a rozlúčili sme sa. Tento rozhovor vo mne zanechal mnoho dobrých pocitov a veľmi mi spríjemnil deň. Taká maličkosť, že? A ja som sa kvôli tomu usmievala ako slniečko až do ďalšieho dňa, dokonca sa usmievam vždy, keď si na to spomeniem.
