Ja. Ty. Ona. On. Všetci. 

Už sa tak ne­jak au­to­ma­ticky uzat­vá­rame pred dneš­ným sve­tom. Ne­ne­cháme si ot­vo­rené srdce, ale po­sta­víme si okolo neho múr. Pevný múr, cez ktorý ne­pre­nikne nik.

Ne­sta­viame mosty a ne­spoz­ná­vame sa. Dnešné pria­teľ­stvá a vzťahy sú viac „ins­tantné“ ako re­álne. Dnešné vzťahy nie sú o tom, ako sa majú dvaja ľu­dia radi, ako si ho­vo­ria čo za­žili cez deň a ako moc sa mi­lujú.

pe­xels.com

Sú o tom, kto bude viac. Viac uzat­vo­rený. Kto bude viac ig­no­ro­vať. Kto bude trá­viť viac ho­dín na ins­ta­grame a tým zís­ka­vať fol­lo­we­rov.

Za­tvo­rili sme sa pred sku­toč­ným sve­tom a nech­ceme, aby sa nie­kto dot­kol na­šej duše. Na­ho­vá­rame si, že sme prí­liš kom­pli­ko­vaní … a pri­tom je to také jed­no­du­ché. Ne­chať ot­vo­rené srdce. Ne­chať vy­jsť na po­vrch naše po­city, naše vní­ma­nie a naše úvahy.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Aj mňa una­vuje dnešný svet v tom, že ako­náhle sa k nie­komu pri­blí­žim, stra­tím ho. Ne­viem, možno ro­bím chybu ja, ale na chyby sú vždy dvaja. Prečo okolo seba sta­viame viac múry ako mosty?

pe­xels.com

Prečo ne­ne­cháme prejsť našu dušu k nie­komu inému? Prečo sa uzat­vá­rame pred dneš­ným sve­tom?

Bo­jíme sa. Bo­jíme sa lásky. Bo­jíme sa skla­ma­nia a ub­lí­že­nia. Bo­jíme sa toho, že ak k sebe pus­tíme nie­koho na kom nám as­poň tro­chu zá­leží, ub­líži nám. Zlomí nám srdce a my sa z toho ne­dos­ta­neme. Bo­jíme sa nie­koho mi­lo­vať, lebo už ani ne­vieme, aký je to po­cit byť za­mi­lo­vaní.

Preto toto všetko. Preto sto­jíme pod spá­le­ným mos­tom a sme ne­šťastní. Pre­tože ne­ne­cháme ni­koho, aby nám vstú­pil do ži­vota. Ne­do­vo­líme ni­komu, aby nás ľú­bil. Ne­ne­cháme ni­koho, aby nás roz­maz­ná­val a aby mu na nás zá­le­žalo. 

No skúsme to. Skúsme sta­vať toľko mos­tov, koľko do­ká­žeme. Skúsme nad­vä­zo­vať kon­takty každý deň. Ne­chajme nie­koho, aby nás ľú­bil. 

pe­xels.com

Ne­uzat­vá­raj sa do seba. 

Ne­chaj svoje srdce ot­vo­rené. 

Pre pria­te­ľov. 

Pre lásku. 

Komentáre