Bol to kla­sický deň, keď som po­obede ces­to­vala do­mov. Roz­hod­nutá, že sa znova po­no­rím do svojho sveta a bu­dem po­zo­ro­vať svet cez za­ro­sené okno so slú­chad­lami v ušiach. Ob­di­vo­vala som každý de­tail. Cí­tila som sa v bez­pečí, šťastná.

Za­čala mi hrať pes­nička, pri kto­rej bola naša fotka, ktorá mi pri­po­me­nula mnoho krás­nych spo­mie­nok a mne vy­padla slza. Tá naša pes­nička. Pa­mä­táš si na ňu? Ho­vo­ril si, že som pre Teba dô­le­ži­tej­šia než čo­koľ­vek iné.

„Tvoj tajný sen, môj tajný sen, sme predsa ja a ty.
Ne­do­vo­lím, ne­do­vo­lím, aby ho sní­val každý sám.“

Pa­mä­tám si, ako som sa pri nej pr­vý­krát rozp­la­kala. Ob­jal si ma a po­ve­dal čo pre teba zna­me­nám. Po­boz­kal si ma. Pa­mä­tám si na ten po­cit šťas­tia.

large (2)

we­he­ar­tit.com

Bola som dievča, ktoré ve­rilo, že spolu zvlád­neme aj ne­možné.

Bola som dievča, ktoré mi­lo­valo ce­lým srd­com.

Bola som dievča, ktoré si ľú­bil.

Chcem, aby toto dievča, ktoré už sníva svoj sen sama, bolo znova úp­rimne šťastné.

Po­ze­rám na svoj od­raz v okne. Vi­dím dievča, na ktoré by ste ni­kdy ne­po­ve­dali, že za­žíva do­te­raz naj­ťaž­šie ob­do­bie. Po­riadne sa po­zrela na každý de­tail.

Na vlasy, ktoré si rád če­sal. Pre­tr­pela som tú bo­lesť, pre­tože tá ra­dosť v tvo­jich očiach stála za to.

Oči, ktoré si ne­ná­vi­del pla­kať. V kto­rých boli is­kričky až do sa­mého konca…

Pery, ktoré mi­lo­vali každý do­tyk tých tvo­jich…

large

we­he­ar­tit.com

Moje telo, moja duša si ťa pa­mätá. Je to už dl­h­šia doba, ale ja stále cí­tim tvoje nežné do­tyky, bozky.

Prečo mi ťa všetko pri­po­mína? Prečo sa v noci ne­us­tále bu­dím? Prečo ne­do­ká­žem za­bud­núť? Po­vedz mi, ako si to do­ká­zal za­bud­núť na všetko? No pra­jem ti to. Buď šťastný. Vždy to bola moja pri­orita, vi­dieť ťa šťast­ného. 

Raz to pre­stane bo­lieť. Ve­rím tomu. Po­zriem sa spätne a už ma viac ne­rozp­la­češ. Ne­bu­dem cí­tiť ab­so­lútne nič.

Zo­brala som si tašku a šla sme­rom k dve­rám. Za ruku na chy­tila star­šia pani, ktorá vi­dela moje slzy. Po­ve­dala mi len: “ dievča, ne­plač, ži. Si mladá, máš ži­vot pred se­bou.“ a usmiala sa. Bola to pani, ktorá so mnou ces­tuje každý deň.

large

we­he­ar­tit.com

Ľu­dia nie sú zlí. Ona je toho dô­ka­zom. Ani som sa jej ne­stihla po­ďa­ko­vať za pod­poru. Dú­fam, že bu­dem mať mož­nosť po­ve­dať jej, ako veľa mi to dalo. Ako pár viet zlep­šilo deň.

Tesne pred­tým, ako sa tak­mer zo­sy­pala, za­sta­vila sa. Po­zrela sa, akú ďa­lekú cestu už pre­šla a ako do toho dala všetko. Uve­do­mila si svoju silu. Tú silu, ktorú v sebe vždy mala, i tú, ktorú zís­kala po ceste. A tak sa po­sta­vila, zdvihla hlavu, vy­kro­čila vpred a po­kra­čo­vala. – Som ide­a­lista

 

Komentáre