Kiežby to bolo ako z filmu, ale dobre vieme, že tomu tak nikdy nebude. Aj keby sme o to prosili každý jeden boží deň. Nedá sa rozkázať človeku, aby zdieľal rovnaké pocity ako my nehovoriac o tom, že ten dotyčný začína využívať v prospech seba našu túžbu a v podstate si robí s nami čo chce. Ty si však nevieš predstaviť, nechceš ani pripustiť tú myšlienku, že by si tomu urobila stopku a dúfaš, že sa to všetko zmení a on pochopí, aký poklad vedľa seba má.
Srdce kričí vydrž to, mozog oponuje a šepká ti ukonči to. Čo poslúchnuť? Dať na srdce alebo mozog? Čo ak sa náš vlastný mozog snaží nás chrániť až natoľko, že všetko vidí čiernobiele, čo ak má ale pravdu? Dilema, o ktorej by sa dalo písať litánie a ani ten najväčší vzťahový expert by ti nevedel poskytnúť jednoznačnú odpoveď.
Jedno si však musíme uvedomiť my ženy. To, kedy nás muž ťahá tak trošku za nos, to sa nedá prehliadnuť. Muž, ktorý skutočne ľúbi, ktorý má skutočne záujem o ženu, ten nepozná výhovorky, ten nepozná klamstvá… Aj hory prenáša, len aby získal srdce svojho šampióna.
Niekedy láska nestačí. A áno, v takomto prípade je lepšie zrejme poslúchnuť mozog a ísť ďalej, no bez neho. Tento cit vždy vedel narobiť šarapatu v našom vnútri. Nemôžeme mu však vždy podliehať a utrápiť sa. Nikdy nie je dobré a určite by si ani ty nechcela žiť s tým vedomím, že by si milovala viac, ako by si milovaná bola. A vieš prečo? Lebo takýto vzťah by bolo len samé trápenie.
City majú byť vzájomné, jedno telo, jedna duša. Niekedy ten mozog predsa vie lepšie ako samotné srdce. Radšej byť sama, ako nešťastná s niekým. Každopádne, ak máš práve takúto dilemu aj ty, sme v tom spolu, hore hlavu.. Aj pre teba je tu šťastie, len to nie je on.
