Len pred pár dňami som do­čí­tala knihu podľa sku­toč­nej uda­losti. Na­pí­sal ju chlap, ktorý po­ra­zil ra­ko­vinu a ja som po kaž­dej strane tohto prí­behu ďa­ko­vala za svoj ži­vot. Za to, aký ho mám. Že mám vlastne veľmi šťastný ži­vot.  

Áno, mám šťastný ži­vot.

Mám ro­dinu. Kom­pletnú. Aj keď sa  v nej ob­čas vy­skytnú ne­jaké prob­lémy, hádky, zdra­votné prob­lémy, sto­jíme pri sebe. Ob­čas mi ro­bia nervy, ale aj na­priek tomu stoja vždy pri mne a ja pri nich. Ne­dám na nich do­pus­tiť.

Mám kde bý­vať. Mám čo jesť. Mám si čo ob­liecť. Štu­du­jem na vy­so­kej škole. Na mo­jej vy­sní­va­nej škole. Kto toto všetko môže te­raz po­ve­dať? Nie­kto je na ulici, nie­kto si vy­bral zlú školu, nie každý mal/má také šťas­tie.

pexels-photo-65121

pe­xels.com

Mám okolo seba ľudí, s kto­rými sa len a len sme­jem. Mám okolo seba ľudí, ktorí ma skla­mali, a predsa sme si na­ko­niec od­pus­tili. Mám okolo seba ľudí, ktorí ma ľú­bia a kto­rých ľú­bim ja. Mám okolo seba pár ľudí, ktorí ub­lí­žili a naše cesty sa už viac ne­spo­jili. Ľudí, ktorí mi ne­priali. Áno, pri­zná­vam, že hoci som mala tých ľudí nie­kedy rada a ne­dala som na nich do­pus­tiť, mu­sím po­ve­dať, že zrazu mi je bez nich lep­šie.

Mám pria­teľa. Naj­lep­šieho a na­jú­žas­nej­šieho. Veď to po­znáte, ak máte pri sebe člo­veka, do kto­rého ste za­mi­lo­vaný až po uši, všetko je do­ko­nalé, on je tým do­ko­na­lým.

Sny sa mi po­maly, ale isto pl­nia. Aj keď to nie­kedy vy­ze­ralo ako veľmi vzdia­lená bu­dúc­nosť a ne­u­sku­toč­ni­teľné plány, dnes sú zrazu nie­čím, čo sa deje alebo sa stalo.

No čo je naj­dô­le­ži­tej­šie, som zdravá. Zdra­vie sa nedá ni­čím na­hra­diť a preto som šťastná, že som zdravá a až na pár chrí­pok to ne­bolo ni­kdy nič hrozné. Som za to ne­sku­točne vďačná.

Ďa­ku­jem osudu, Bohu, ná­hode, ves­míru za to tento môj ŠŤASTNÝ ŽI­VOT. Som šťastná, že sa mô­žem te­šiť z ma­lič­kostí. Som šťastná, že mô­žem ráno vstať a za­žiť ďal­šie dob­ro­druž­stvo. Som šťastná, šťastná, šťastná…

weheartit

we­he­ar­tit.com

Za­mysli sa, či je tvoj ži­vot na­ozaj taký hrozný, alebo si ho zby­točne dra­ma­ti­zu­ješ. Skús sa na chvíľu za­sta­viť a vní­mať to všetko, čo sa ti po­núka a čo všetko okolo seba máš. Zis­tíš, že toho ani zďa­leka nie je málo a ak máš po­cit, že toho málo je, buď šťastná, že máš as­poň to.

 Som šťastná, že mô­žem žiť tento krásny ži­vot.

Komentáre