Celé to všetko ma na­ozaj veľmi bolí. Celý náš prí­beh, z kto­rého by som mohla na­pí­sať aj knihu. Kým ja toto všetko pre­ží­vam tak in­ten­zívne, ty pre­chá­dzaš z uličky do uličky. Bolí ma, keď vi­dím ako sa ku mne sprá­vaš. Nie­kedy mi to príde na­ozaj ne­spra­vod­livé.

Vždy som sa ti sna­žila dať všetko a bola som tu stále, keď si to po­tre­bo­val. Stále som ti bola ochotná ve­no­vať môj čas, pri­tom som ho nie­kedy na­ozaj ani ne­mala. Rad­šej som si po­zme­nila plány a upred­nost­nila teba pred všet­kým. Viem, že som ke­dysi spra­vila veľa chýb, no po­u­čila som sa a zme­nila som sa. Stále som ti pre­ja­vo­vala lásku a pre­ja­vu­jem ju do­dnes. Aj keď si ju vraj ne­za­slú­žiš. Ty si mi ju však ne­pre­ja­vo­val. Teda vlastne áno, no nie za triez­veho stavu.

Nie­kedy mám po­cit, že mi to všetko len vra­ciaš, no de­sať­ná­sob­ným spô­so­bom oveľa bo­les­ti­vej­šie. Ne­chá­pem tomu všet­kému a ne­baví ma už ča­kať. Mys­lím, že som ča­kala už dosť dlhú dobu, od­pus­tila som ti mnoho vecí a to­le­ro­vala som ti tak­mer všetko. No ja stále ne­vi­dím žiadnu zmenu a je mi z toho už na­ozaj zle.

View this post on Ins­ta­gram

Mor­ning 🌞

A post sha­red by @ dol­lahr on

Nech­cem takto žiť a nech­cem pre­spať tie najk­raj­šie roky ži­vota ča­ka­ním na niečo, čo možno ani ni­kdy ne­príde. Si na mňa až prí­liš kom­pli­ko­vaný. Si úplne iný, keď si vy­pi­ješ a keď si triezvy. Až tomu ne­chá­pem, ako sa vtedy do­ká­žeš zme­niť. Všetky tie slová, ktoré mi vtedy po­vieš. To ako sa ku mne sprá­vaš a ako sa na mňa po­ze­ráš mi vždy prišlo tak úp­rimné. No na ďalší deň ma ig­no­ru­ješ, ne­od­pi­su­ješ mi na správy a si od­me­raný. Ute­káš. Akoby sa nič ani ne­stalo. To ma na tom mrzí naj­viac.

Nech­cela som ťa do ni­čoho tla­čiť, pre­tože chcem cí­tiť úp­rimnú lásku. Veľmi! Nech­cem ťa o nič pro­siť. Vieš, že je­diné čo po­tre­bu­jem je to, aby sme sa triezvo po­roz­prá­vali o tom všet­kom a ukon­čili to ako dvaja do­spelí ľu­dia. Chcem ukon­čiť tie jed­no­rá­zové noci, plné, akože lásky. Viem, mohla by som od­ísť ho­ci­kedy, aj bez toho stret­nu­tia, na ktoré si veľmi dlhú dobu ne­vieš nájsť čas, no si pre mňa až veľmi dô­le­žitý a ta­kýto ko­niec na­ozaj nech­cem. Vždy bo­ju­jem za svoje túžby a pria­nia, no tu asi predsa len pre­hrám. Jed­no­du­cho už ne­vlá­dzem. Tak veľmi si ma vy­čer­pal a vy­šťa­vil si zo mňa všetko. Ru­čičky sa otá­čajú a ja sto­jím na tom is­tom mieste roky, ča­ka­júc na teba. Ty sa na mne za­bá­vaš a ja to všetko be­riem na­ozaj vážne.

Ne­chá­pem čo všetko ti pri mne do­káže prejsť a čo všetko som ešte schopná zniesť. Sám to ne­chá­peš. Po­ve­dal si mi to, no ja som ti ani ne­od­po­ve­dala. Skutky ho­vo­ria za všetko. Ne­chápu to ani moji najb­ližší. Všetci ma vždy pre­svied­čali, že mi za to trá­pe­nie ne­sto­jíš. Ni­kdy som ich ne­po­čú­vala.

Sľú­bili sme si, že tu bu­deme pre seba ke­dy­koľ­vek, v akej­koľ­vek si­tu­ácii. Zvláštne, že keď som ti vo­lala, tak si ma zru­šil. Keď sa te­raz spätne vrá­tim, tak mi je z teba zle. Úplne a do­slova. Ne­pra­jem ti nič zlé, no tvoje sprá­va­nie ne­na­sved­čuje tomu môjmu ani zďa­leka. Viem, že nie si zlý člo­vek a vieš na­ozaj veľmi ľú­biť. No čo sa týka mňa, mne si sa uká­zal v tom naj­tem­nej­šom svetle. Čo ma mrzí, pre­tože som si to ani ne­za­slú­žila a vždy som ťa vi­dela práve v tom lep­šom.

View this post on Ins­ta­gram

Happy Sun­day ♡

A post sha­red by @ dol­lahr on

Sama seba sa po­tom pý­tam, prečo je láska tak braná na ľahkú váhu a je mi smutno z toho, ako bola tá moja zne­uží­vaná. Ne­di­vím sa, že sa dnes ľu­dia boja ľú­biť.

Toľ­ko­krát som si po­ve­dala, že je ko­niec a ko­nečne od­ídem, no vždy si mi dal dô­vod ostať. Ne­dr­žal si ma, no ani ne­púš­ťal. Ja mu­sím len po­cho­piť, že ja v tvo­jom ži­vote ne­zoh­rá­vam dô­le­žitú rolu. Som pre teba len tá, ktorá ti po­hladí dušu, ak ju iní po­šliapu. Som pre teba len za­stávka, ku kto­rej sa vra­ciaš, a ktorú po­tre­bu­ješ, ak ne­zas­tih­neš inú. Chvíľku tam po­se­díš a od­ídeš. To sa pra­vi­delne opa­kuje. No láska, ver mi, že tak to už ne­bude. Viem, asi sto­krát som pí­sala, že sa takto už ne­po­ní­žim, no žiaľ, kvôli tebe, som to ro­bila opa­ko­vane a pra­vi­delne. Za­slú­žim si viac ako si ty. Na­ozaj­stnú lásku, nie tak vy­po­čí­tavú a se­beckú.

Bolí ma, že si ne­vá­žiš moju prí­tom­nosť. Že si ne­vieš nájsť čas ani na de­sať mi­nút. Vieš, že nech­cem nič, iba roz­lú­čiť sa. Po­ve­dala som ti to, no aj na­priek tomu nech­ceš. Po­tre­bu­ješ ma. Nie tak ako ja teba. Po­tre­bu­ješ cí­tiť lásku, ktorú ti iní ne­ve­dia dať. Tak ako ty mne.

Je to tak ne­spra­vod­livé…

Komentáre