Veď vieš, ako sa to hovorí. Vrana k vrane sadá a rovný rovného si hľadá.
A my dvaja sme sa našli asi v tých najmizernejších obdobiach našich životov. Mnohokrát sme slová vôbec nepotrebovali. Naše pohľady a gestá hovorili všetko za nás. Obom nám bolo jasné, že sa niečo medzi nami deje. Niečo nové a nepoznané. A nebolo to len o kamarátstve.
Aj keď, asi to nebol príliš krásny príbeh, no skutočne sa stal. A nám obom dokázal neúprosne zlomiť srdce.
Raz si sa ma opýtal, prečo práve ty. A ja som ti nevedela povedať odpoveď. Nedokázala som pomenovať to, čo som cítila. No keď som ti pozrela do očí, tú odpoveď si už nepotreboval.
Rozutekal si sa rýchlo a ďaleko, a po pár sekundách, si sa mi stratil z dohľadu úplne. Nerozumela som. Len som neprítomne pozerala na lavičku, na ktorej si sedel.
Ani neviem, ako dlho som tam sedela a nevedela sa vôbec pohnúť. Moje myšlienky neobsahovali konkrétne slová. Pozerala som len do diaľky, či náhodou nestojíš niekde za stromom a nehľadíš na mňa. Pamätám si, že som vôbec neplakala.
Uvedomovala som si, čo sa to vlastne udialo, no nedokázala som nič konkrétne urobiť alebo povedať.
Domov som prišla zarovno s tmou a nemala som od teba ani jednu správu alebo zmeškaný hovor. Bála som sa o teba. A ty si nikdy nemal rád, ak som kráčala domov večer sama. No vtedy, ťa to už zjavne netrápilo.
Zdroj: unsplash.com
A mňa trápi niečo trápi teraz. Nikdy som ti to neodpustila. A vieš prečo?
Pretože si nebol schopný si ma vypočuť. Keď som ťa uvidela na ulici, bezhlavo si zmenil svoj doterajší smer, ktorým si kráčal. Aj keď ti bolo jasné, že som ťa vždy zahliadla.
Doteraz som nepochopila, prečo si to musel spraviť. Prečo si sa zrazu na mňa vôbec nepomyslel? Ublížilo snáď, niečo tvojmu egu, keď si sa tváril, že sme dvaja cudzí ľudia, ktorí sa nepoznajú a navzájom sa stránia?
Môžeš si byť istý tým, že ja som to takto nechcela.
Len som verila, že odpovede na svoje otázky nájdeš v mojich očiach a činoch. No nepredpokladala som, že to všetko skončí skôr, ako to vôbec začne.
