Vždy som si myslela, že môj život bude vyzerať presne tak, ako som si ho vysnívala. Nájdem si muža, po akom túžim, bude svadba, deti, dom, v ktorom sa budeme všetci cítiť bezpečne. Mať svoje miesto pre mňa vždy predstavovalo istotu. Až keď som stretla teba, pochopila som, že skutočný domov nie je žiadna budova alebo miesto. Je to človek.
Nepotrebujeme mať dom, ktorý nám budú všetci susedia závidieť, byt vystrihnutý z katalógu, letné sídlo či chatu na zimu, ak v ňom nie je niekto, kto nám dá ten pocit. Pocit, že je okolo nás pokoj, pohoda, láska. Ten pocit som zažila iba vtedy, keď som sa pozrela do tvojich očí. Akoby som v nich videla všetko, čo som vidieť potrebovala.
Skutočný domov si pre mňa ty
Človek môže mať veľa vzťahov, no kým stretne niekoho, kto je naozaj výnimočný, môže to trvať. Ja som zistila, že to čakanie stálo za to. Pri tebe som pochopila, prečo zamilovaní ľudia hovorili, že so svojou polovičkou by išli aj na kraj sveta.
V láske totiž nie sú žiadne hranice, milujeme tak veľmi, že čas a ani priestor nehrá rolu. Nezáleží na tom, kde sme, hlavné je, aby sme za ruku držali toho, koho držať chceme. A potrebujeme.
Všetko bohatstvo by sme vymenili len za tie chvíle, keď jeden druhého môžeme objímať s vedomím, že to, čo cítime, sa nám aj vracia späť. Jeho náruč je náš bezpečný prístav, miesto, ktoré je najvzácnejšie. Jeho hruď je náš domov.
Želala by som si, aby to zažila každá z nás. To, čo sa vo mne odohráva, keď sa na teba pozerám. Tvoje oči, tvoj úsmev, tvoje dlane, to je všetko, čo mi stačí k šťastiu. Chytím ťa za ruku a spolu sa vydáme na cestu svetom bez strachu, pretože máme jeden druhého. Nech nás už osud zavedie kamkoľvek, nech má naša adresa akýkoľvek názov, kým sa máme, máme aj skutočný domov.
