Skutočná pravda o súčasných vzťahoch
Dating
Je s nami koniec? Pýtaš sa. Trochu nervózne, odmerane, ale s nádejou v očiach. My a dnešné vzťahy. My a budúce vzťahy. My a oni. Muži a ženy. Je s nami koniec? So vzťahmi, ktoré mali naši rodičia, starí rodičia a generácie pred nami? Naozaj sa do budúcna máme báť, že naše vzťahy a manželstvá budú rýchle, krátke a plné hádok, nevery a zlomených sŕdc? Budeme sa musieť psychicky pripraviť na zložité vzťahy? Je to chyba dnešnej doby, či dnešnej generácie?
Láska nikdy nebola jednoduchá. Aj kedysi sa ľudia rozvádzali, aj kedysi bola nevera, hádky, ponižovanie. Nie je to len niečo „nové“. Nepriniesla to naša generácia. Len to trochu „vylepšila“. Nehovorím teraz o mobiloch, o tom, aké máme skvelé možnosti a môžme si užívať slobodu. Hovorím o láske.
O jednej z najnepochopiteľnejších „vecí“ na svete. O tej, ktorá je láskavá, no i zraňuje a ničí nám životy. I keď v podstate za to môžu ľudia. Mám pocit, že sme zabudli milovať. Že sme tak ponorení do slobodných myšlienok a možností, že sa nechceme viazať, nechceme sa zraniť a staviame si múry. Taktiež pálime mosty, chceme žiť bez záväzkov a nedopustíme, aby naše srdce milovalo. Pretože sa nechceme zraniť. Bojíme sa lásky. Alebo si ju umelo vytvárame, neskôr plačeme a čudujeme sa, kde je chyba.
weheartit.com
Dnešná generácia, či už moja alebo mladší ľudia chcú lásku. Hneď. I 14-ročné dievčatá chcú muža na celý život, ktorý ich bude milovať. Každý mesiac „chodia“ s niekým iným a neznesú, ak majú srdce zničené. Chcú všetko hneď. V počiatočnej mladosti. Nechcú sa naučiť milovať, prijímať a byť pokorní. Hneď všetko chcú. Doslova lásku bijú.
Nevieme spolu komunikovať.
Dávame prednosť materiálnym veciam.
Chceme byť nezávislí a nechceme sa viazať.
Obdivujem vzťahy, ktoré sú stále znakom lásky. Ktoré prekonávajú krízy a čelia výzvam. Ktoré túžia milovať, ospevujú lásku a sú ňou naplnení. Stále sú tu. A ja si od nich beriem príklad. Niekedy dávame viac pozorností veciam, ktoré postupne miznú z nášho života. Dávame prednosť materiálnym a povrchným veciam a sme naštvaní. Na lásku, na toho druhého.
Akonáhle ideme do vzťahu, chceme, aby bol náš drahý milý, neustále pozorný a pokorný. Opováži sa niekedy kričať, či pozrieť po inej. Raz mi môj dobrý kamarát povedal, že bol v posilňovni. Rozišiel sa s priateľkou a chcel sa ísť odreagovať. Ako cvičil so svojim kamarátom, ledva sa uhol činke, ktorá naňho padla, keďže sa mu podlomila ruka, keď ležal a robil cvik. Vraj sa mu v tom momente premietol celý život. Taký, aký bol. Krásny, smutný, plný lásky a spomienok. Vraj tam bola ona. A mali byť spolu. Opísal mi to ako niečo, čo mu zmenilo pohľad na život. Zavolal svojej priateľke, s ktorou sa rozišiel kvôli zlosti a nezhodám. Dnes sa idú brať. Povedal, že vtedy si uvedomil, že najdôležitejšia na živote je láska a jedine s tou správnou osobou to má zmysel.
weheartit.com
Myslím si, že niekedy aj my potrebujeme také „premietnutie života“. Premietanie skutočných hodnôt a niečoho, na čom skutočne záleží. Prosím, milujme zodpovedne. Nebojme sa lásky. Komunikujme spolu. Nezahadzujme dlhoročné city len preto, lebo niečo neklape a my nevieme, ako ďalej.
Buďme odvážni v láske.
Nehaňme ju.
Nebuďme z kameňa.
Neponižujme sa.
