Po­znáš to. Spoz­náš nie­koho, koho si pô­vodne vô­bec ne­hľa­dala. Ale zrazu je tu. Zja­vil sa ne­ča­kane. Pri­chá­dzal po­maly a po­ti­chu. Vô­bec si si ne­uve­do­mo­vala, akou dô­le­ži­tou sú­čas­ťou tvojho ži­vota sa stal.

Po­vzbu­dzo­val ťa v škole, pod­po­ro­val v práci, uká­zal ti, ako krá­čať za svo­jimi snami bez ohľadu na to, koľko pre­ká­žok bu­deš mu­sieť na tejto ceste pre­sko­čiť. Alebo pod­liezť. Lebo podľa neho je dô­le­žité ich pre­ko­nať, a pri­tom sa po­u­čiť z vlast­ných chýb.

Všetko sa zme­nilo. Keď ti na­pí­sal na dobrú noc, za­spá­valo sa ti ľah­šie. Keď ti ráno za­vo­lal, aj mi­lo­vaná káva chu­tila akosi lep­šie. Cí­tila si sa žia­daná, ľú­bená, silná. Te­šila si sa z ma­lič­kostí. A to preto, lebo naj­väč­ším da­rom, aký si od ži­vota mohla do­stať, bol pre teba ON. Ve­no­vala si mu svoj čas, svoje myš­lienky, svoj úsmev, svoju lásku. Dal tvo­jím dňom nový roz­mer. Nový vý­znam. Všetko od­razu dá­valo zmy­sel.

love

foto: tum­blr.com

A keď si si mys­lela, že šťast­nej­šia už ne­mô­žeš byť, na­stal zvrat. Ne­ča­kaný, ne­vys­vet­li­teľný a bo­ľavý. Za­čal si dr­žať od­stup. Ty síce ne­vieš prečo, no čo ťa raní o tom viac, je ve­do­mie, že to ne­do­ká­žeš za­sta­viť.

Od­išiel  náhle a bez slova. Nič ne­po­ve­dal, len sa vy­pa­ril a vzal so se­bou všetko. Úsmev, mo­tý­liky v bru­chu, túžbu v tele a chve­nie na pe­rách. Ne­pot­re­buje ťa, ne­chý­baš mu, nechce o tebe do­konca ani po­čuť. Až keď ho zlo­mená vi­díš na ulici dr­žať ruku inej ženy, po­cho­píš. Vy­me­nil ťa. A ne­mal v sebe ani toľko sve­do­mia, aby ti to vy­svet­lil.

sad-girl

foto: tum­blr.com

Čo v tej chvíli po­cí­tiš? Hnev. A po čom tvoje srdce od­razu za­túži? Po po­mste. Na gauči a s ví­nom v ruke, pri­pra­vu­ješ so svo­jou naj­lep­šom ka­ma­rát­kou plán, ako mu rozm­lá­tiť srdce nie na ti­síc, ale na mi­lión kús­kov. Tak ako to uro­bil on tebe. Si šťastná za to dievča, čo v tej chvíli sedí vedľa teba. Na nič sa ne­pýta, ale je pri­pra­vené vo všet­kom ťa pod­po­riť.  Ak bude tomu zba­bel­covi treba pre­pic­hnúť gumy na aute, ak bu­deš mať chuť roz­biť mu okno na byte, či vy­tr­hať vlasy tej jeho no­vej sle­činke s do­ko­na­lou ple­ťou. Ne­za­váha ani na chvíľu.

tumblr_ogkldena3m1tne7j6o1_540

foto: tum­blr.com

Do­pi­ješ víno, utrieš si slzy, zhas­neš ci­ga­retu a ot­vo­ríš oči. Pr­votná zlosť vy­pr­chá. Uve­do­míš si, že žia­den muž ne­stojí za to, aby si stra­tila svoju hr­dosť. Aby si sa po­ni­žo­vala tým, že sa bu­deš sna­žiť str­pčo­vať mu ži­vot. Si dosť roz­umná a in­te­li­gentná na to, aby si po­cho­pila, že on si svoj ži­vot spacká sám. Pre­tože muž, čo sa hrá na chut­ného a ne­drží sľuby, nie je mu­žom. Je to len nie­kto, kto si po­tre­buje svoje ego hlad­kať tým, že bude blú­diť od jed­nej ženy k dru­hej. A ro­biť to bude tak dlho, kým ne­po­chopí, že tú pravú stra­til svo­jou vlast­nou sa­mo­ľú­bos­ťou. Keď ten čas príde a ty bu­deš stáť zoči-voči jeho po­kor­nému po­hľadu, vieš čo uro­bíš? Ve­nu­ješ mu svoj po­sledný úsmev a opý­taš sa: „My sa po­známe?“

 

co­ver foto: thought­ca­ta­log.com

Komentáre