Denný ri­tuál je zo­bu­diť sa ráno, na­ho­diť sa, dať sa do po­riadku a vy­ra­ziť von po­merne šťastná, as­poň na­oko. Pravda je, že mnohé z nás niečo trápi a ťaží. No na­priek tomu si do­ká­žeme uro­biť deň na mnoho po­dôb. Je táto doba taká akási zvláštna, alebo je to len ob­do­bie, či niečo, čo sme si sami za­prí­či­nili?

Naj­skôr nás pri­víta práca, ktorú buď mi­lu­jeme alebo ne­ná­vi­díme. Po­tom nás pos­tihnú ne­ča­kané si­tu­ácie, ktoré spra­via s na­šim dňom úplný zvrat. Osobne si už ne­dá­vam ruku na ústa, pre­tože každý deň člo­veka niečo na­učí. Veď predsa každý chce po­znať pravdu, a hlavne čo sa týka vzťa­hov, sme my tie ženy, ktoré sú na túto tému cit­li­vej­šie.

zdroj: pe­xels.com

Naj­skôr nás že­rie sve­do­mie ako sme to po­ve­dali a čo sme tým chceli do­siah­nuť, po­tom par­tne­rove sprá­va­nie a na­ko­niec si po­vieme, že tak to malo byť. Veď ži­vot ide ďa­lej. Ale po­tom príde chvíľa, kedy nás tá naj­men­šia so­ma­rinka do­káže po­te­šiť. Zrazu máme úsmev na pe­rách a krajší deň. Po­tom sme plné úsme­vov a šťas­tia. Sme na oko šťastné. Takto sa pre­vlie­kame ži­vo­tom a sna­žíme sa do­siah­nuť svoje. Do­siah­nuť svoje šťas­tie, po­hod­lie, po­koj, ra­dosť v tom svo­jom.

Po­tom sa na chvíľu za­mys­líme nad tým, čo ako spra­viť. Ako by to bolo, keby sme my, ženy, tro­cha lep­šie re­a­go­vali a čas­tej­šie chá­pali to muž­ské ne­kom­pletné vy­jad­ro­va­nie. No po­tom si to ne­cháme prejsť hla­vou a po­vieme je to jedno a rad­šej sa ne­za­mýš­ľame. Rad­šej vy­pneme, pus­tíme si hudbu, pri kto­rej sa sna­žíme ne­mys­lieť na to, čo v nás vy­vo­láva nos­tal­giu.

Pri tom všet­kom máme pria­teľky, pria­te­ľov a ľudí, ktorí nás ob­di­vujú v tom, aké sme šťastné a na­ho­dené. My nie sme šťastné, my sme vy­rov­nané a to je ten roz­diel. Vy­rov­nané s tým, čo bolo a be­rieme ži­vot nor­málne tak, ako je. Ne­ro­bíme z toho tra­gé­diu. Uží­vame si deň a čo je dô­le­žité ne­dá­vame svoje slabé chvíľky na­javo a pred ve­rej­nosť.

Komentáre