Ešte pred pár týždňami by som sa zrejme rozplakala, ak by som si na teba spomenula. Plač by vystriedal hnev a zúfalstvo. Aké zvláštne, že len pár týždňov stačilo na to, aby som si veci upratala nie len v hlave, ale najmä v srdci. Myslela som si, že už navždy budem na dne a nikdy ti to nedokážem odpustiť. Nevravím, že na to niekedy úplne zabudnem, ale už viac nechcem, aby si mal nado mnou moc. Hlavne, keď ti na mne vlastne ani nikdy nezáležalo.
Ak by to bolo inak, neskončili by sme predsa tak, ako sme skončili. Teda, ty si skončil so mnou, aj napriek tomu, že si prosil o iný záver. Nevedel si mi vysvetliť, prečo si urobil to, čo si urobil. Prečo si ma klamal. Prečo si ma podvádzal. Kým ty si bol pre mňa celý svet, ja som bola pre teba len jeden, zrejme zábavný, kúsok z neho. Ja nie som taká žena. Ja sa nebudem hrať na to, že mi nevadí, že som nebola tvoja jediná.
Vo vzťahu totiž beriem všetko alebo nič. Ak ti dám 100 % zo mňa, daj mi to tiež. Nechcem len 50, aby tá druhá polovica mohla ísť do náručia inej.
Netuším, či sa mám dnes už smiať alebo plakať nad tým, čo bolo. Niekedy som mala chuť vlepiť ti facku, inokedy som si povedala, že som vlastne rada za všetko to pekné, čo sme spolu prežili. Ľudia mi hovorili, aby som si zapamätala len to a šla ďalej. Ale ako si mám v sebe niesť tie krásne spomienky, keď si ich zničil neverou? Je to akoby to všetko predtým, bolo len klamstvo.
Nemôžem si nechať v hlave len tie dobré momenty. Keď si spomeniem na to, ako sme sa spoločne smiali, hneď si predstavím, na čom si sa asi zabával s ňou. Keď si spomeniem na to, ako sme sa milovali, hneď si vybavím tvoje telo položené na nej. Jednoducho, nedá sa to, aj keby som chcela. A tak, teraz, keď už ten najväčší balvan z mojej duše zmizol, rozhodla som sa ti dať posledné zbohom.
Nebudem si so sebou brať do budúcnosti nič z toho, čo medzi nami bolo. To zlé bolí a to pekné aj tak smeruje späť k prvému bodu. Pre mňa bude najlepšie, ak ťa odstrihnem úplne a všetko vymažem. Viem, že sa to postupne dá a ja to zvládnem. Zvládnem to pre seba. Pretože už viac nie som na tebe závislá. Pretože chcem dať šancu niekomu, kto si to zaslúži. Dúfam však, že ty si jedného dňa uvedomíš, aké vzácne bolo mať niekoho, kto ťa úprimne miloval.
A tak trochu škodoradostne dúfam, že ti niekto zlomí srdce rovnako. No a čo, verím v karmu, nech už sa prejaví akokoľvek. Až sa raz opäť stretneme, ja už budem mať hlavu hore a budem sa na teba pozerať ako na cudzinca. Už sa mi nebude chcieť plakať, ani sa mi nebude triasť hlas. Lúčim sa s tebou, tak sa maj.
