Keď sa človek zamiluje, má na očiach tie povestné ružové okuliare. Svojho miláčika vidí iba v tom dobrom svetle a je pre neho všetkým. Hovorí sa, že keď sa zamiluje žena, aj v debilovi vidí Boha. Ako ale prísť na to, či si skutočne zamilovaná alebo je to iba slepé pobláznenie?
Keď má človek motýle v bruchu, len ťažko príde na to, kde je pravda. Totiž, vôbec si nedokáže predstaviť, že to čo cíti, by mohla byť iba slepá zamilovanosť a verí v skutočnú lásku. Treba sa však pozrieť na partnera a jeho emócie smerom k tebe. Pretože čo nie je vzájomné, to môže byť ťažko skutočná láska.
Ak ti dáva len polovicu z toho, čo ty jemu, je to reálny vzťah? Ak si ty ochotná zmeniť sa pre neho, ale on to isté pre teba nespraví, naozaj ťa miluje? Nemá náhodou neustále výhovorky? Hovorí ti milé slová, ale činy ukazujú opak.
Niektorí ľudia však dokážu s inými dokonale manipulovať a tak môže byť ťažké prísť na to, ako úprimne to z jeho strany je. Skús sa preto zamyslieť, čo všetko na ňom miluješ. Nikto totiž nie je dokonalý a človeka máme radi aj s jeho chybami. Ak žiadne nevidíš, zrejme ho tak dobre nepoznáš. Alebo si tak pobláznená, že ich nechceš priznať. A to nie je dobré.
Vieš, čo je na tom najhoršie? Až po čase zistíš, ktorá z tých dvoch možností to bola. Keď sa zamiluješ, nikto ťa nepresvedčí o tom, že to nie je ten pravý, kým na to sama neprídeš. Aj to je ten zvláštny zákon lásky.
