Rozchod je viac ako len koniec vzťahu.Je to hlavne smútok za stratenou budúcnosťou.

Je to tá svadba, ktorú už nikdy nenaplánuješ, tie deti, ktoré nikdy nedostanú meno a tie vysnívané výlety, ktoré nikdy neuskutočníte.

Je to prázdnota, ktorú pocítiš vždy, keď zrazu varíš len sama pre seba. Je to ako keby jedlo stratilo všetky príchute, akoby zrazu víno nespôsobovalo ten príjemný hrejivý pocit v krku.

Je to ticho telefónu. Žiadne zmeškané hovory a neprečítané správy. Je to neustále kontrolovanie niečoho, čo sa nestane. Je to o mazaní a blokovaní  a nádeji, že sa ti to podarí navždy dostať aj z hlavy.

Je to o snívaní o druhej šanci. Je to o túžbe zbadať ho pred dverami vždy, keď sa vrátiš z práce. Je to o čakaní, či ti počas zaspávania začnu lietať kamienky do okna. Je to tá pieseň, ktorá má schopnosť rozplakať ťa.

Je to o sledovaní cudzincov a predstave, či by to aspoň s niekým z nich mohlo byť rovnaké.

Je to o predstave, aké by bolo stráviť zvyšok života v samote.

Cítiš sa tak zlomená, že už vlastne ani nič necítiš. Si tak bez slov, že jediný, kto ich je schopný z teba dostať, je jedine on.

Je to o ignorovaní selektívnej pamäte, ktorá si chce pamätať všetky tie magické momenty. Je to o ignorovaní myšlienky, že všetky tie veci teraz možno zdieľa s niekým iným.

Je to o hneve – tak veľmi ho chceš nenávidieť, no nenávidíš seba. Je to o sebatrýznení myšlienkami, ktoré ti hovoria, že si hlúpa. Hlúpa, že si dovolila samej sebe opäť spadnúť do toho kolotoča, ktorý vždy skončí bolesťou.

Je to pocit, že ste to mohli zvládnuť oveľa lepšie. Je to pocit, že všetok ten čas bol zbytočný a že si to všetko obetovala pre nič.

Rozchody nie sú len o nedostatku lásky. Rozchod, to je strata najlepšieho priateľa. Je to o učení sa, ako fungovať ako polovica, nie ako celok. Je to o prežívaní tých prázdnych miest v tvojom dni, ktoré sa zrazu objavia. Rozchod je nekonečný boj o tom, ako začať cítiť lásku, ktorú si k nemu cítila, tentoraz k sebe.

foto: BonninStudio