Nie sme spolu už tak dlhú dobu, že som zabudla, aké je to mať niekoho rada. Nie sme spolu tak dlho, že som zabudla na to, aké je to cítiť sa milovaná. Nie sme spolu a mňa to stále zaráža.
Možno sme boli príliš mladí, príliš nezodpovední, príliš rozlietaní, príliš tvrdohlaví. A možno sme boli všetko dokopy, len sme si to nechceli pripustiť.
Ale ach, keď sme boli spolu, všetko bolo krásne. Zdalo sa, že nič nemôže byť zlé. Svet okolo nás sa mohol aj rozpadnúť, no dokým by sme mali seba navzájom, ani by sme si to nevšimli. Hádzal si na mňa tie zbožné pohľady zakaždým, keď si si myslel, že ťa nevidím. No ja som ťa videla. Všímala som si na tebe všetko, čo si ty prehliadal. Milovala som na tebe všetko, čo si nemal rád. Ja som ti vždy hovorila, že sú to tie veci, ktoré ťa robia iným, než sú ostatní.
Boli sme do seba až príliš veľkí blázni. Mysleli sme si, že všetko prekonáme, že naša láska je taká veľká, že všetko vydrží. Je iróniou, že sa všetko rozpadlo pri prvom väčšom probléme. Že sme si prestali rozumieť tak náhle. Že sme chceli odlišné veci zo dňa na deň. Že sme sa jedného dňa zobudili a neboli sme spolu.
Avšak stratiť ťa trvalo veľmi dlho. Netrvalo to deň. Ani týždeň. Trvalo to celé obdobie. Strácala som ťa zakaždým ráno, keď som z postele vstávala sama. Strácala som ťa zakaždým večer, keď som zaspávala a chýbal mi pocit domova, ktorý som cítila len pri tebe.
Stretli sme sa v nesprávnom čase. Tvoj a môj život bol príliš hektický na to, aby sme my dvaja držali pokope. Milovali sme sa, no naša láska mala prísť v inom čase.
Raz sa stretneme. Budeme starší, múdrejší, nikam sa nebudeme ponáhľať a budeme sa ľúbiť. Budeme sa ľúbiť tak, že nás už nič nerozdelí.
Raz bude všetko tak, ako má byť.
