Myslela som si, že najväčším šťastím je, ak budem mať po svojom boku partnera. Ach, ako som sa mýlila! Nie je totiž partner ako partner, a nie každý vzťah sa rovná láske a radosti. Radšej byť sama, ako vo vzťahu, ktorý ma len trápil.
Radšej budem zaspávať osamote, ako mať vedľa seba niekoho, kto je so mnou iba fyzicky. Mysľou a srdcom niekde pri inej žene. Jeho city ku mne ochladli? Zmizli? Alebo ma celý čas vodil za nos? Ktovie. Čo viem ale ja je, že viac to nedovolím. Nie som hračka. Nechcem, aby sa so mnou niekto zahrával. Kým nenájdem toho, kto to bude myslieť úprimne, radšej budem sama.
Na čo je to dobré? Tvrdiť, že niekoho miluješ, aj keď vieš, že to nie je pravda? Chceš iba niekoho vlastniť? Užiť si? Bojíš sa zmeny? O tomto vzťahy nie sú. O tomto nie je ani život. Láska má byť čistá a úprimná. Takú chcem. Nechcem sa trápiť nad tým, či to nie je lož. Nechcem sa hádať pre veci, ktoré nemajú zmysel. Nechcem byť tá druhá.
Kým nepríde niekto, kto mi dokáže, že vzťah môže existovať aj bez pochýb, užijem si svoju samotu. Nie, nebudem sa trápiť nad tým, že nikoho nemám. Nebudem sa zamýšľať nad tým, čo „by som mala“. Bude to môj čas pre seba. Pre všetko, čo som chcela robiť. Všetko, čo som chcela zažiť. Viem, že keď nastane ten správny čas, niekto príde. Ale dovtedy, … dovtedy som šťastne single!
