Ťaháš prstom po displeji a sleduješ všetky tie šťastné tváre. Ľudia, ktorých poznáš, ale aj tí, ktorých z nejakého dôvodu obdivuješ, vyzerajú na sociálnych sieťach tak spokojne. Chcela by si byť ako oni, no zdá sa, že ty si tá, ktorá má v živote viac smoly. V tvojom svete sú väčšinou horšie dni a máš pocit, že čo sa dá pokaziť, to sa tomu nevyhne. Najhoršie však je presvedčenie o tom, že za to môžeš iba ty sama.
Nezáleží na tom, či si niečo „domrvila“ vlastnými rukami alebo sa stalo niečo, na čo si ani nikdy nemala žiaden vplyv. Zakaždým sa cítiš byť zodpovedná a všetky problémy sa v tvojej hlave držia až príliš dlho. Premýšľaš, prečo sa to udialo, čo si mala urobiť inak a či ešte existuje možnosť, ako napraviť minulosť.
Hľadáš riešenia, aj keď by si vôbec nemusela. Prečo chceš zachraňovať svet okolo seba? Prečo veríš, že si strojcom nešťastia, ktoré sa okolo teba deje?
Hľadaj dôvod, prečo si to dávaš za vinu
Presne toto sú veci, ktoré robia z tvojho sveta smutné miesto. Namiesto toho, aby si sa snažila pozerať cez okuliare optimistu, vo všetkom hľadáš negatíva. Pohár je vždy poloprázdny, no nie?
Keby si mohla, povieš, že môžeš ešte aj za to, že dnes prší. A toto tvorí jeden hrozný kolobeh, ktorý ničí len jednu osobu. Teba. Vnímaš len tie zlé veci, všade hľadáš dôvod na rozčúlenie, hnev, smútok, paniku. Následne máš v sebe zlú energiu a náladu, ktorá ťa unavuje.
Aby si z tohto kolotoča mohla konečne vyskočiť, musíš nájsť miesto, kde si na neho nastúpila. Tým je dôvod, prečo si berieš všetky negatíva na vlastné plecia. Bola za tým výchova rodičov? Dávali ti pocit, že si nikdy nebola dostatočne dobrá? Šikanovali ťa spolužiaci a ty si uverila, že si iná? Znamenalo to „iná“ automaticky „zlá“? Alebo máš jednoducho charakter večného smoliara, ktorý spôsobuje rozruch všade, kam príde a všetko si sama dávaš za vinu?
V hlave ti znejú slová ako vinná, menejcenná, nešikovná, hlúpa, akékoľvek pomenovania, ktoré vidíš v zrkadle a presviedčaš samu seba, že ťa definujú. A práve kvôli nim máš v živote toľko zmätku. Avšak, naozaj si taká? Skutočne v tom zrkadle nevidíš nič, za čo si zaslúžiš pochvalu? Vieš, nikto iný nemôže hovoriť a určovať, aký človek si. To všetko je len v tebe a v tvojej mysli. Keď sa v nej rozhodneš pre zmenu tak sa stane.
S ňou príde aj uvedomenie, že nie si diabol na tomto svete, ale ani jeho spasiteľ. Nemôžeš mať nad všetkým moc, a už vôbec nenesieš zodpovednosť za veci, ktoré s tebou vôbec nesúvisia. A aj keby, nie si dokonalá a každý robí chyby.
