Nie­ktorí z nás od nie­čoho alebo nie­koho stále ute­kajú. To je sú­časť ľud­skej pri­ro­dze­nosti a nie je to dô­vod na to, aby sme sa za to han­bili. Toto bude ur­čite je­den z tých sen­ti­men­tál­nych člán­kov, ktorý spätne ob­no­vuje môj ži­vot. Ná­hľad, ktorý končí vy­krík­nu­tím. Všetko, čo tu mám, je zjavne pravda. Ak sa sna­žíš ute­kať od nie­kto­rých vecí, je to rov­naké, ako by si stál.

Tí, ktorí ťa mi­lujú, ti často ho­vo­ria, že ne­do­vo­lia, aby ti nie­kto ub­lí­žil. Zvlášt­nos­ťou je, že takí ľu­dia často krá­čajú ruka v ruke s tými, ktorí to ro­bia.

Po­ve­dia ti, že budú stále na tvo­jej strane, že ne­bu­deš ni­kdy sám. No na­díde čas, keď aj cez to všetko bu­deš mať po­cit, že všetci od­išli.

Tvr­dia, že si stále na ich pr­vom mieste. Ne­vy­berú si ni­koho iného, no ak príde na lá­ma­nie chleba, ich list je zrazu plný a od teba sa oča­káva, aby si si na­šiel iný.

Si naj­lepší, si milý, od­vážny, vý­ni­močný. To ti po­ve­dia, ne­uve­do­mu­júc si to, že s te­bou za­ob­chá­dzajú akoby si bol oby­čajný a ne­reš­pek­tujú ťa. Ne­chá­vajú ťa spo­chyb­ňo­vať tie slová, ver­nosť, pria­teľ­stvo a ich lásku.

Áno, je ťažké ve­dieť, že ľu­dia, ktorí ti kryli chr­bát ťa te­raz môžu pod­ra­ziť.

pe­xels.com

Ak na­do­bud­neš ta­kúto ži­votnú skú­se­nosť, do­núti ťa ťo žiť s opatr­nos­ťou, po­va­žo­vať kaž­dého za ne­dô­ve­ry­hod­ného. To ve­die k tomu, že chceš byť sám a ne­roz­prá­vať o svo­jich po­ci­toch a dô­vo­doch tvo­jich sĺz, pre­tože ko­niec kon­cov, oni sú dô­vo­dom tvo­jich sĺz tak­tiež.

Na­ko­niec sa ob­rá­tia na ľudí, o kto­rých si s nimi raz ho­vo­ril:

Sú to tí, ktorí ťa zra­dili,

kla­mali ti,

skla­mali ťa.

Je ťažké dô­ve­ro­vať ľu­ďom, keď tí, ktorí by ťa mali chrá­niť pred skla­ma­ním, sú tí, ktorí ťa sklamú.

Ako by mohli byť ná­pra­vou tvo­jich zra­není, keď kvôli nim ešte stále kr­vá­caš? Ako by mohli byť tvoje oči, keď ne­vi­díš ako si mys­lia, že si ne­vi­di­teľný?

Nie­kedy tí, ktorí ťa mi­lujú, ťa mi­lujú len vtedy, keď ich to ne­stojí nič, keď ne­majú čo stra­tiť, ale po­tom za­čnú uka­zo­vať svoje sku­točné farby, keď tá „láska“ pri­chá­dza s ce­nou. Cena, ktorú si ne­môžu do­vo­liť.

Komentáre