Niektorí z nás od niečoho alebo niekoho stále utekajú. To je súčasť ľudskej prirodzenosti a nie je to dôvod na to, aby sme sa za to hanbili. Toto bude určite jeden z tých sentimentálnych článkov, ktorý spätne obnovuje môj život. Náhľad, ktorý končí vykríknutím. Všetko, čo tu mám, je zjavne pravda. Ak sa snažíš utekať od niektorých vecí, je to rovnaké, ako by si stál.

Tí, ktorí ťa milujú, ti často hovoria, že nedovolia, aby ti niekto ublížil. Zvláštnosťou je, že takí ľudia často kráčajú ruka v ruke s tými, ktorí to robia.

Povedia ti, že budú stále na tvojej strane, že nebudeš nikdy sám. No nadíde čas, keď aj cez to všetko budeš mať pocit, že všetci odišli.

Tvrdia, že si stále na ich prvom mieste. Nevyberú si nikoho iného, no ak príde na lámanie chleba, ich list je zrazu plný a od teba sa očakáva, aby si si našiel iný.

Si najlepší, si milý, odvážny, výnimočný. To ti povedia, neuvedomujúc si to, že s tebou zaobchádzajú akoby si bol obyčajný a nerešpektujú ťa. Nechávajú ťa spochybňovať tie slová, vernosť, priateľstvo a ich lásku.

Áno, je ťažké vedieť, že ľudia, ktorí ti kryli chrbát ťa teraz môžu podraziť.

pexels.com

Ak nadobudneš takúto životnú skúsenosť, donúti ťa ťo žiť s opatrnosťou, považovať každého za nedôveryhodného. To vedie k tomu, že chceš byť sám a nerozprávať o svojich pocitoch a dôvodoch tvojich sĺz, pretože koniec koncov, oni sú dôvodom tvojich sĺz taktiež.

Nakoniec sa obrátia na ľudí, o ktorých si s nimi raz hovoril:

Sú to tí, ktorí ťa zradili,

klamali ti,

sklamali ťa.

Je ťažké dôverovať ľuďom, keď tí, ktorí by ťa mali chrániť pred sklamaním, sú tí, ktorí ťa sklamú.

Ako by mohli byť nápravou tvojich zranení, keď kvôli nim ešte stále krvácaš? Ako by mohli byť tvoje oči, keď nevidíš ako si myslia, že si neviditeľný?

Niekedy tí, ktorí ťa milujú, ťa milujú len vtedy, keď ich to nestojí nič, keď nemajú čo stratiť, ale potom začnú ukazovať svoje skutočné farby, keď tá „láska“ prichádza s cenou. Cena, ktorú si nemôžu dovoliť.