Ženy. To nežné a milé pohlavie, ktoré si dokáže podmaniť svet. Rovnako vie zo seba dostať to najhoršie. Najmä, ak ide o ženské „vojny“. Intrigy, ohováranie, boj – prečo to medzi sebou robia? Ako je možné, že sa občas správajú ako zlé dievčatá z tínedžerského filmu?
Odpoveď je väčšinou veľmi jednoduchá. Tak, ako mnoho iných medziľudských problémov, aj tú hrá svoju rolu závisť. Či si to nahlas priznajú alebo nie, každá žena sa už dostala do situácie, pri ktorej žiarlila na inú. A dôvody môžu byť najrôznejšie. Chlapi, vzťahy, výzor, talent, kariéra, …
Ľudia závidia druhým väčšinou to, čo sami nemajú, no túžia po tom. Ženy si to však vedia dať medzi sebou poriadne pocítiť. Narozdiel od chlapov, ak cítia voči inej žene zášť, nehodia to za hlavu. Ak jedna druhej vedome či nevedome ublíži, tak ľahko jej to nezabudne. A vedia byť pri tom naozaj zlé.
Ohováranie, šírenie klebiet, podrážanie. To ženám nie je cudzie. Majú v sebe totiž oheň, ktorý podniecuje chuť to tej druhej „zrátať“. Ale prečo častokrát tomu vnútornému čertovi podľahnú? Prečo radšej bojujú namiesto toho, aby sa cez (pseudo)problém preniesli?
Je to akísi boj o postavenie, získanie si pozornosti, či spochybnenie tej druhej. Rivalita medzi ženami tu vždy bola a bude. Je to ich prirodzenou súčasťou. Otázkou však je, či tieto boje ženy napĺňajú sebaistotou a spokojnosťou. Pravdivá odpoveď býva väčšinou záporná. Aj keď sa na chvíľu cítia ako víťazky, o nič viac nejde. Každý takýto boj raz prejde a ostane v zabudnutí. Stojí za to uberať si pre neho z energie?
