Každý máme v živote lásku, ktorú ľúbime i keď nám ubližuje. V živote mi nikto tak neublížil  ako ty. Ako je to vôbec možné? Začalo to ako stredoškolské pobláznenie, jedným pohľadom v internátnej izbe. Pozrel si sa na mňa, usmial si sa a ja tiež. Neskôr si mi napísal, že či je všetko v poriadku. Takto nevinne to začalo z basic otázky o 3 v noci ,,Koľko máš vlastne rokov,, sme neskôr prešli na spoločné pozeranie filmov až si ma nakoniec pozval do kina. Tak veľmi som dúfala, že vtedy začneš riskovať a my dvaja skončíme inak ako teraz. Celý internát o nás vedel len my dvaja sme o tom nevedeli.

Ako sme na tom teraz?  Nepíšeme si, skoro sa ani nerozprávame, priznaj si, že to nie je ako kedysi. Naše konverzácie nedávajú zmysel. Niekedy sme sa vedeli rozprávať aj do 2 v noci a malo to zmysel dnes si píšeme len aby sa nepovedalo. Úprimne sa ťa snažím ignorovať všade či už na chodbe v škole alebo v internáte ale pravda je, že v srdci mi chýbaš. Ty si myslíš, že je všetko v poriadku ale prepáč, nie je. No, ja ti to povedať nemôžem, na toto musíš prísť sám.  Tak veľmi ma ničí, keď sa mi pozeráš do očí ako predtým, ale nič viac v tom nie je. Snažím sa tváriť, že je všetko v poriadku, ale po večeroch plačem v kúpeľni a  na konci si vždy poviem, že už sa to viac nestane, budem silná až pokým nekráčam po chodbe oproti tebe a ty sa na mňa tak krásne usmeješ. Zrazu som na začiatku.

Vieš prečo to je takto ? Pretože mi na tebe naozaj záleží, pretože mi s tebou bolo naozaj dobre a všetko sme si pokazili my dvaja. Nech je to ako chce zlé nerobila som veci, ktoré robíš ty voči mne. Dúfam, že jedného dňa si uvedomíš, že som bola tá, ktorá ťa mala úprimne rada a hlavne ťa mala rada takého, aký si. Nevážil si si čo si mal a ubližuješ možno vedome, možno nie. To vieš len ty, ale aj cez to všetko ťa mám stále rada….a to už niečo znamená.

Keby sa ma niekto teraz spýta, či ťa ľúbim moja odpoveď by bola stále áno, i keď som kvôli tebe preplakala tak veľa nocí. Čakám len na deň kedy okolo teba prejdem a so mnou to nič nespraví.