Pamätáš sa ako nás zoznámil tvoj najlepší priateľ a jeho snúbenica, ktorú som už poznala niekoľko rokov? Vtedy v nákupnom centre, keď som išla náhodou s ňou na obed, lebo sa potrebovala o niečom porozprávať.. Hneď sme si v ten moment padli do oka a bolo to jasné každému z nás.
Dokázali sme sa pochopiť aj bez slov, stačili nám naše oči a mimika tváre. Vystačila nám jedna lavička v parku a presedeli sme na nej aj celú jednu letnú noc.
zdroj: unsplash.com
Prečo si ostával pri mne, keď mi bolo do plaču z tohto celého sveta a potrebovala som objatie?
Keď som si naplno uvedomila, že ťa mám viac než len rada, dúfala som, že ty by si mi to v najbližšej dobe povedal tiež. Nám obom bolo jasné, čo sa s nami odohralo za tak krátky čas.
Prečo si to povedal len svojmu najlepšiemu priateľovi, ale mne nie?
A to som sa dozvedela od neho úplnou náhodou, keď sa ma opýtal, či si konečne nabral odvahu a povedal mi to. Keď si v ten večer prišiel za mnou, mal si oči plné sĺz. Netušila som, čo sa odohráva v tvojich myšlienkach. Nemohla som sa ťa na nič opýtať. Zakázal si mi to. Len si ma objal, pobozkal a už si kráčal preč.
Ani tvoj najlepší kamarát nečakal to, že si len tak zbalíš svoj veľký kufor, kúpiš letenku a zo dňa na deň odletíš na druhú polovicu zemegule.
zdroj: unsplash.com
Uvedomuješ si, koľko som preplakala nocí s pohľadom na okno v mojej izbe, do ktorého si často uprostred noci hádzal potajme kamienky, aby si ma mohol na chvíľu vidieť? A nerobilo ti to žiaden problém, že si ma vtedy zobudil, robil si to s úsmevom na tvári. A predsa sa mi to páčilo. Vtedy, keď si mi dal vždy bozk na čelo so slovami, že to všetko spoločne zvládneme.
Vedela som, čo cítiš, tak prečo si mi to nikdy nepovedal?
Kto vie, kadiaľ by sme teraz obaja kráčali, ak by si mi to predtým povedal.. Kráčali by sme spoločne jednou cestou a držali by sme sa za ruky?
