Photo by Ba Phi from Pexels

Neviem čím to je, že medzi ženami a mužmi je až tak veľký rozdiel. A teraz nemám na mysli ten fyzický. Myslím taký, ktorý sa prejavuje v rovnakej situácii, pričom obe pohlavia sa pri nej správajú úplne odlišne. 

Naposledy som takto premýšľala o tom, ako sú ženy všeobecne večne nespokojné, porovnávajú sa s inými a samé seba vidia oveľa kritickejšie, ako na tom reálne sú. Na rozdiel od nich, muži majú skôr sklon mastiť si ego a myslieť si o sebe viac, než menej. Prečo sa ženy podceňujú a chlapi vychvaľujú? Máme to v sebe už nejak „od prírody“? Alebo z čias dávno minulých?

Predstavujem si život o niekoľko desiatok rokov späť. Muži chodia do práce a vyťahujú sa jeden pred druhým, zatiaľ čo ženy doma pekne makajú na tom, aby bolo všetko tip-top. Pozerajú pri tom na kamarátky či susedy a nech spravia čokoľvek, stále chcú viac.

V dnešnej dobe to vnímam zo sociálnych sietí takto – chlapi s veľkými egami machrujú na fotkách, aj keď reálne nemajú s čím. Nie, že by sa takto nesprávali aj ženy, no ony na sebe makajú – chcú mať lepšiu postavu ako iné, lepšie vlasy, dokonalejší makeup. Pripadá mi to ako súťaž, ktorej cieľ je v nedohľadne.

Kým sa chlapi pozrú na fotky iného a pomyslia si to je macher!, ženy pri pohľade na fotky žien myslia na to, čo majú lepšie a čo by chceli tiež. Nevnímajú svoju jedinečnosť a stále sa vidia niekde „pod“ všetkými ostatnými.

Myslím, že na podstatu tejto veci nikdy neprídeme. Muži nikdy nepochopia ženy a nebude to ani naopak. A ja ako žena nepochopím, prečo sme na seba tak kritické. Zamyslím sa nad tým, poviem si, že taká nebudem, no pri prvej príležitosti sa moje myšlienky zvrtnú. Ups.

Toto sa oplatí čítať

Viac z kategórieLife