Už to vyzeralo tak nádejne. Stačilo mu len opätovať ten bozk a potvrdiť tým, že ste viac než len dobrí priatelia. A čo s tým mužom predtým? Toľko ste si užívali, no keď naznačil, že chce váš vzťah aj mimo postele, bez slova si ušla. Robíš to tak vždy. Bojíš sa zamilovať a ak dôjde k tomu, že by si do toho mala spadnúť, berieš nohy na plecia.
Nikdy si sa nezamyslela nad tým, prečo to robíš. A možno to dobre vieš, ale máš strach priznať si to nahlas a tak to v sebe dusíš, pokiaľ to ešte ide. Dobre však vieš, že jedného dňa to už budeš musieť prestať robiť. Nechceš ostať sama. No zároveň nedávaš nikomu šancu na to, aby sa stal tvojím „navždy“. Žiadnemu mužovi si nedala viac než len slepú nádej.
Dovolila si im zamilovať sa
Všetko vždy prebehlo normálne, tak, ako to robia aj iní. Nejaké to rande, písanie si, zbližovanie, … tí muži ťa začali mať viac než radi a boli si istí, že z toho bude vážny vzťah. Paradoxne, chceli ho viac ako ty. Nesúdime, ale človek by čakal, že chlapi ujdú skôr. No pri tebe nie, ty si si ich obmotala okolo prsta (možno nie zámerne) a v momente, kedy bola na pretrase vaša spoločná budúcnosť, nahodila si spiatočku.
Tvoje vysvetľovanie nechápali, a tak si sa niekedy ani neobťažovala vôbec niečo hovoriť. Len si zmizla ako duch. Tak si sa bála, že bude tvoje srdce raz zlomené, že si ho radšej ty lámala iným. Prečo? Pretože si už zažila sklamanie? Pretože nie všetky vzťahy okolo teba vydržali? Pretože sa rozviedli rodičia? Alebo ťa len desí predstava záväzku?
V každom prípade, zamilovať sa neznamená hodiť si okolo krku slučku. Znamená to, že spoznáš pocity, za ktoré budeš vďačná. Že tu bude niekto, pre koho budeš na prvom mieste. Niekto, kto do toho nejde s cieľom ublížiť ti. Ubližuješ si len ty sama tým, že nechceš svoje srdce naplniť šťastím. Ak mu budeš dvere dlho zatvárať, raz sa rozhodne, že nemá význam na tie dvere klopať.
