Priznaj si to, aj ty si už veľakrát premýšľala o tom, aké by to bolo, keby sa dal vrátiť čas. Či už len o jeden deň, aby si v tej hádke povedala správny argument, alebo o pár rokov, aby si sa vyhla tomu chlapovi, čo ti zlomil srdce.
Možno o mesiace späť, aby si stihla povedať blízkej osobe, ako ju máš rada skôr, než ťa navždy opustila. Či o pár týždňov do dňa, kedy si spravila, zdá sa, nesprávne rozhodnutie.
Každá z nás si hovorí Keby bolo keby … lenže to sa nikdy nestane. Vrátiť čas a zmeniť niečo, čo sa už odohralo, to môžeme iba v našich snoch a fantáziách. Nikto nemá zázračnú moc, nežijeme v žiadnom sci-fi filme. Aj keby si to chcela najviac na svete, plakala až do vyčerpania a modlila sa k Bohu.
Neostane ti nič iné, ako sa s minulosťou zmieriť. Prečo je to vlastne takto dobré?
Možno by si svojím „zásahom“ do minulosti niekomu pomohla či zabránila niečomu zlému, no nech je tvoja túžba akokoľvek dobrosrdečná, čo by si ňou dosiahla? Nie sme v rozprávke, kde môže ísť všetko ako po masle. Život je o mnohých pádoch a chybách, ktoré však potrebujeme.
Potrebujeme ich na to, aby sme sa poučili, aby sme ako osobnosti rástli a posúvali sa vpred. Psychicky aj emočne. Každý jeden deň, jeho pozitívne i negatívne momenty, ľudia okolo nás, naše rozhodnutia, situácie, ktoré nám vbehli do cesty, … to všetko z nás robí osoby, akými sme dnes.
Áno, minulosť ťa vyformovala do človeka, ktorým si teraz. Buď za to vďačná. Pretože vieš, aký je život. Nie je vždy fér, občas je aj krutý. No ver, že všetko sa to udialo z nejakého dôvodu. Raz na to prídeš.
