Ach, kde sú tie časy, kedy sme sa je­den dru­hému po­ze­rali do očí, ni­kdy na seba ne­zvý­šili hlas, keď ani je­den nič ne­vy­čí­tal.

Och, túžba ma zviera vrá­tiť sa do týchto čias.

No­sil si kvety, dal pusu na líce,

Ro­zo­smial a roz­umel,

Ob­jal a za mnou roz­le­tel,

Te­raz..

No­síš bu­rinu, slzy zvie­rajú toto líce,

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Ne­ro­zos­mie­vaš, ne­ro­zu­mieš,

Ub­li­žu­ješ,

Dobre to vieš….

 

Chýba mi ten, ktorý bol taký po­zorný, milý a usmie­vavý. Chýba mi ten, ktorý bol taký sladký, jemný a to­le­rantný. Kam mi utie­kol? Kam sa scho­val? Kde to dal?Stocksy_txp2e80692dItq000_Small_834163-1

foto: eli­te­daily.com

Srdce si vždy po­lás­kal,

Znie­sol by si mi aj hory,

Dnes..

Mi srdce bi­čujú nočné mory.

 

Pe­rám si ma­ľo­val úsmev či smiech,

Z lásky spra­vil sladký hriech,

A dnes..

Pe­rám ma­ľu­ješ mokré more,

Kde tam všetky kvapky mo­jich sĺz,

ste­kajú zo všet­kým mo­jich múz.

Roz­právku zme­nil si na kr­vi­lačný film,

Z dúhy te­raz srší dým,

Zrejme je to tým,

Že už nie sme ako

Je­den tím.

 

Vi­dím každý ve­čer,

Ten krásny prí­beh,

Kde sme obaja bo­jo­vali za našu lásku,

V ča­soch, keď svet bol proti nám,

Te­raz ne­viem,

Čo viac ti dať mám.

 

foto: thought­ca­ta­log.com

Komentáre