My ženy, ale často krát aj muži, ostávame vo vzťahoch, ktoré nám tak úplne nevyhovujú. A nie je to ani tak o tom, žeby sme daného človeka veľmi milovali, skôr sa bojíme, že ostaneme na všetko sami. No je tento vzťah naozaj to, čo v živote hľadáš?
Niekto sa nám zapáči, zoznámime sa, zaľúbime a všetko ide tak rýchle. Prvé dotyky, bozky, vzťah. Zo začiatku si všetci myslíme, že sme našli muža/ženu svojho života. Čas však plynie ďalej, my odhaľujeme svoju pravú tvár, a rovnako tak zisťujeme aj to, kým je náš partner v skutočnosti. A možno sa nám jeho pravá tvár až tak nepáči.
Každý najprv zo seba ukazuje to najlepšie, a až časom odkrýva svoje zlé stránky. A je len a len na nás, či sa rozhodneme tolerovať všetko to, čo by sme najradšej vedeli hneď od začiatku. Či je naša láska natoľko silná, aby sme to všetko dokázali prehliadať, a aj napriek tomu, alebo možno aj práve vďaka tomu, ho milovať ešte viac.
Zobraziť celú galériu (2)No čo ak tento človek, stojaci oproti nám, nie je ten, komu chceme venovať celý svoj život? Čo ak v hĺbke srdca tušíme, že s ním nikdy nebudeme mať život, po akom túžime? Hovorí sa, že každý prijíma len takú lásku, o akej si myslí, že si ju zaslúži. A tu treba začať. Uvedomiť si svoju hodnotu a vedieť, že si zaslúžime presne to, po čom túžime.
Neuspokojiť sa s tým, čo máme, len preto, že sme kvôli tomu už niečo obetovali. Všetko totiž stojí určitý čas, nervy aj peniaze. No to ešte neznamená, že to s nami musí zostať na veky. Že on s nami musí ostať naveky, a my musíme ostať s ním. Viem, myšlienka na budúcnosť môže byť občas desivá. Bojíme sa samoty a toho, že bez svojej polovičky (nech je akákoľvek) to nezvládneme.
Bojíme sa zlomených sŕdc, pretože nevieme, čo všetko nás tam vonku čaká. No ak sa neodhodláš nechať ísť to, čo ťa viac nerobí šťastnou, tak to nikdy ani nezistíš.
Zdroj: thoughtcatalog.com
