On a ona kráčali v noci po ceste. Bola to jedna z tých tmavých nocí, kedy nikto nič nepovedal a napätie sa vznášalo medzi nimi.
Držali sa. Ruka v ruke spolu kráčali, no napriek tomu boli ticho. Milovala ho tak veľmi, že by kvôli nemu zmenila svoj život.
Poznali sa už dlho, no niekedy mala pocit, že ho vôbec nepozná. Ten pocit, isto ho máš niekedy aj ty. Žiješ s človekom pod jednou strechou, ale vôbec nič o ňom nevieš.
Vedela, že má problémy predtým, než sa dali do vzťahu. Boli priatelia a rozumeli si. Zdalo sa, že im všetko žehná v tom, aby mali dobrý vzťah a aby mali všetkého dostatok.
No predchádzajúce mesiace boli ťažké. Boli to dni, kedy musela prespávať v obývačke, lebo s ním nechcela zdieľať posteľ. Boli to dni, kedy zostala dlhšie v práci, pretože sa netešila domov. Boli dni, kedy plakala zatvorená v kúpeľni.
Bez ohľadu na to, ako veľmi ho milovala, nevedela, či s ním ešte chce zostať.
On ju tiež miloval. Viac, ako veľmi. Chcel ju vlastniť. Ovládať. Mať ju celú pre seba. Chcel ju kontrolovať na každom kroku. Svoju krutosť ospravedlňoval tým, že ju miluje. Že to všetko robí pre ich dobro.
Že má o ňu strach, že inú lásku nepozná. Myslel si, že jej dáva všetko na svete. Ona si myslela, že jej všetko na svete berie. Nevedela ako ďalej. Cítila sa uväznená. Cítila sa čím ďalej nemilovaná a vyčerpaná.
Toto nebola láska. Cítila sa ako v zlatej klietke. Mala všetko, no zároveň nemala nič.
Stratila svoju slobodu. Stratila radosť. Stratila jas z očí.
No napriek tomu bola s ním. Držala ho za ruku a verila, že sa môže zmeniť. Ešte stále ho milovala a dúfala, že jej láska k nemu ho zmení. Že mu otvorí oči. Kvôli nemu všetko znášala a trpela.
Lebo vedela, že na konci bude všetko dobré.