Pomaly sa učím, že je v poriadku dať „Zbohom“ veciam, ktoré ma vyčerpávajú
LifePomaly sa učím, že si musím vyberať, čo je pre mňa správne a čo ma oberá o energiu. Pomaly sa učím, že je poriadku odchádzať z miest, ktoré vám nič neprinášajú. Pomaly sa učím, že je v poriadku odchádzať od ľudí, ktorí nie sú pre vás tí praví.
Pomaly prichádzam na to, že nemusím na všetko hovoriť „áno“, a že je v poriadku, ak občas blúdim a pretĺkam sa životom. Taktiež už viem ohodnotiť, čo je pre mňa dobré a čo zlé a preto je v poriadku, že chcem odísť a povedať „zbohom“. Žijeme len raz a ja nechcem nič ľutovať.
Ľutujeme to, čo sme neurobili. A ja nechcem ľutovať niečo, čo ma sužovalo príliš dlho alebo niekto, kto si ma absolútne nevážil, no ja som s ním aj tak zostávala. Chcem skončiť so sebatrýznením, chcem od života niečo viac.
Už sa nebojím povedať zbohom. Už sa nebojím toho, že mám hodnotu, ktorú si potrebujem strážiť a starať sa o ňu, inak sa zničím.
Chcem žiť tak, že kdekoľvek pôjdem, pôjdem tam s celý srdcom plným lásky. Je to tak jednoduché. Ak prídu do nášho života vzťahy ako láska či priateľstvo, potrebujeme cítiť, že je to to pravé, a že nám to niečo prináša. Ak nás to neinšpiruje, neposúva ďalej, necítime sa spokojní ani šťastní, je na čase dať „zbohom“.
Verím, že jedného dňa budem vidieť svetlo vo všetkom a všetkých. Že jedného dňa to „zbohom“ nebude nutné zlo, ale to najlepšie rozhodnutie. Verím, že jedného dňa budem vidieť hlbší zmysel vo všetkom a vo všetkých, ktorým som stretla na mojej ceste života.
Život je krátky. Preto nestrácam čas tým, že nevyslovím dôležité slová. Krajšie dni prichádzajú až vtedy, keď sme na ne pripravení.
A ja som. Preto hovorím „Zbohom“ všetkým veciam, ktoré ma ničia a všetkým ľuďom, ktorí si nevážia moju hodnotu.
Zbohom.