Možno sme nemali  tú česť spoznať sa navzájom za celý život. Možno naše životy prebiehali paralelne. Sny, povinnosti a domovy sme mali na opačnom konci zeme. Možno sme boli s inými milencami a dokonca sme možno žili dobrodružný život, boli sme prenasledovaní našimi myšlienkami. Možno sme si neboli úplne istí kam ideme, len sme kráčali ďalej a ďalej a dúfali sme, že by sme cestou na to prišli. Možno sme stratil toľko rokov, toľko okamihov, toľko minút, že sa to nikdy nevráti. 

Ale zlatko, poďme spolu objaviť ten stratený čas.

Poďme sa pozerať na všetky naše obľúbené filmy, poďme sa prejsť cez všetky uličky a cesty, kde si chodil, keď si bol dieťa. Prejdime sa po lesoch a mestách spoločne. Poďme tancovať pod svetlom polnočného mesiaca, rozprávajme si príbehy o miestach, kde sme boli, čo sme zažili, aby sme sa navzájom lepšie spoznali.

Vymažme tú vzdialenosť medzi nami a vyplňme si ten priestor našimi spoločnými zážitkami.

Ja ti budem rozprávať o mojich obľúbených knihách, poviem ti kde som bola, keď som ich prvýkrát čítala. Vezmem ťa na vrchol kopca s výhľadom na oceán, zoberiem ťa do zrubu po rodičoch, kde som sa prvýkrát sama zatvorila a začala písať. Vezmem ťa do malých nenápadných reštaurácií v meste s výbornou pizzou.

Keď zavrieš oči, budeš so mnou zdieľať všetky príbehy. Prežijeme chvíle, kedy sme spolu nemohli byť, znova. Tentokrát spoločne.

Zdroj: pexels.com

Milujme sa navzájom tak veľmi, že na minulosti už nebude záležať.

Pozri, môžeš stráviť tento život tak, že keď sa pozrieš späť, budeš to všetko ľutovať, budeš plakať a budeš mať zlomené srdce.

Alebo sa môžeš naučiť to pustiť. Objavíš všetko, čo môžeme urobiť spolu a potom budeme spoločne sledovať všetko to krásne naokolo.

Milujme sa navzájom. Nahlas. Divoko. Úplne. Nebojácne. Tentokrát bez toho, aby sme zbytočne stratili minúty.

Pretože život je príliš krátky.

Nemôžem dovoliť, aby som s tebou premrhala ďalšiu chvíľu.