Možno sme ne­mali  tú česť spoz­nať sa na­vzá­jom za celý ži­vot. Možno naše ži­voty pre­bie­hali pa­ra­lelne. Sny, po­vin­nosti a do­movy sme mali na opač­nom konci zeme. Možno sme boli s inými mi­len­cami a do­konca sme možno žili dob­ro­družný ži­vot, boli sme pre­na­sle­do­vaní na­šimi myš­lien­kami. Možno sme si ne­boli úplne istí kam ideme, len sme krá­čali ďa­lej a ďa­lej a dú­fali sme, že by sme ces­tou na to prišli. Možno sme stra­til toľko ro­kov, toľko oka­mi­hov, toľko mi­nút, že sa to ni­kdy ne­vráti. 

Ale zlatko, poďme spolu ob­ja­viť ten stra­tený čas.

Poďme sa po­ze­rať na všetky naše ob­ľú­bené filmy, poďme sa prejsť cez všetky uličky a cesty, kde si cho­dil, keď si bol dieťa. Prej­dime sa po le­soch a mes­tách spo­ločne. Poďme tan­co­vať pod svet­lom pol­noč­ného me­siaca, roz­prá­vajme si prí­behy o mies­tach, kde sme boli, čo sme za­žili, aby sme sa na­vzá­jom lep­šie spoz­nali.

Vy­mažme tú vzdia­le­nosť me­dzi nami a vy­pl­ňme si ten pries­tor na­šimi spo­loč­nými zá­žit­kami.

Ja ti bu­dem roz­prá­vať o mo­jich ob­ľú­be­ných kni­hách, po­viem ti kde som bola, keď som ich pr­vý­krát čí­tala. Vez­mem ťa na vr­chol kopca s vý­hľa­dom na oceán, zo­be­riem ťa do zrubu po ro­di­čoch, kde som sa pr­vý­krát sama za­tvo­rila a za­čala pí­sať. Vez­mem ťa do ma­lých ne­ná­pad­ných re­štau­rá­cií v meste s vý­bor­nou piz­zou.

Keď za­vrieš oči, bu­deš so mnou zdie­ľať všetky prí­behy. Pre­ži­jeme chvíle, kedy sme spolu ne­mohli byť, znova. Ten­to­krát spo­ločne.

Zdroj: pe­xels.com

Mi­lujme sa na­vzá­jom tak veľmi, že na mi­nu­losti už ne­bude zá­le­žať.

Po­zri, mô­žeš strá­viť tento ži­vot tak, že keď sa po­zrieš späť, bu­deš to všetko ľu­to­vať, bu­deš pla­kať a bu­deš mať zlo­mené srdce.

Alebo sa mô­žeš na­učiť to pus­tiť. Ob­ja­víš všetko, čo mô­žeme uro­biť spolu a po­tom bu­deme spo­ločne sle­do­vať všetko to krásne na­okolo.

Mi­lujme sa na­vzá­jom. Na­hlas. Di­voko. Úplne. Ne­bo­jácne. Ten­to­krát bez toho, aby sme zby­točne stra­tili mi­núty.

Pre­tože ži­vot je prí­liš krátky.

Ne­mô­žem do­vo­liť, aby som s te­bou pre­mr­hala ďal­šiu chvíľu.

Komentáre