Sú tu Via­noce. Ja osobne ich zbož­ňu­jem. Nie však, kvôli dar­če­kom alebo zľa­vám v ob­cho­doch. Mám ich rada preto, že sa celá ro­dina stret­neme pri jed­nom stole. Nie, žeby sme sa vo všedné dni ne­stre­tá­vali. Ne­viem ten po­cit opí­sať, no možno je pre mňa tento deň špe­ciálny práve tým, že viem, že nie som je­diná, ktorá ho trávi šťastná so svo­jou ro­di­nou.

Sú tu Via­noce. A s nimi mi chý­bate o čosi viac. Najmä preto, že na Via­noce má byť ro­dina po­hro­made. Bez vý­nimky.

38d276516ec4aac80ee0e24d868f4339

foto: tum­blr.com

No vy tu už nieste a toto budú prvé Via­noce, kedy s te­bou, stará mama, ne­bu­dem piecť me­dové labky. Alebo prvé Via­noce, kedy s te­bou, starý otec, ne­bu­dem sta­vať via­nočný strom­ček. Va­šim by­tom ne­bude znieť smiech na­šej ro­diny. Obý­vač­kou sa ne­bude niesť vôňa ko­lá­či­kov a okná zo­stanú prvý rok bez oz­dôb. Via­noce. Deň, ktorý bude ťažší ako tie os­tatné.

Člo­vek by ne­ve­ril, ako veľa sa toho môže v prie­behu roka zme­niť. Pria­te­lia, ktorí boli pria­teľmi zo­stali len tvá­rami na fot­kách. Láska, ktorá mala tr­vať celý ži­vot zmizla rých­lej­šie ako prvý de­cem­brový sneh a z ro­diny, s kto­rou si sa ešte včera smial sa stala spo­mienka.

No príde ďalší rok a ty bu­deš se­dieť pod strom­če­kom a ďa­ko­vať za pria­te­ľov, ktorý za­pl­nili to práz­dno po tých pred­chá­dza­jú­cich no­vými spo­mien­kami, bu­deš ďa­ko­vať za lásku, pri kto­rej už ne­do­vo­líš ma­lič­kos­tiam zni­čiť to, čo treba bu­do­vať.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Bu­deš tam se­dieť a pre­mýš­ľať nad tým, že to, čo ni­kdy ne­na­hra­díš je ro­dina. Nová ne­príde. Práz­dno, ktoré zo­stalo ne­na­hradí nič. Už ne­máš čo bu­do­vať, ne­máš načo spo­mí­nať, pre­tože spo­mienky sa rozp­lý­vajú tak rýchlo ako ply­nie čas. A ty sa síce na­učíš žiť s po­ci­tom, že ti nie­kto chýba, ale raz za čas príde pre­cit­nu­tie, ktoré ti pri­ne­sie fakt a tým je to, že toto nieje do­časné.

portrait-photos-org

foto: por­traits-pho­tos.org

Že tvoj via­nočný zo­znam je kratší, že pri via­noč­nom strom­čeku vás bude stáť o čosi me­nej, že pri via­noč­nom stole bude nie­kto chý­bať, že via­nočné ko­ledy ne­budú dá­vať vý­znam a že ťa čaká ešte jedna bo­lestná po­vin­nosť a tou je za­pá­liť sviečku na cin­to­ríne …

Zo­stáva ti pri­jať to. Pri­jať to, že tam hore je člo­vek, ktorý ťa mi­luje bez­výh­radne. Člo­vek, ktorý by dal rov­nako všetko za to, aby tam dole dnes se­del spolu s te­bou.

Viem, aké to je. Keď sa vás všetci pý­tajú čo si že­láte nájsť pod strom­če­kom. To čo by ste si však sku­točne priali je via­nočný zá­zrak. Po­sledné ob­ja­tie, po­sledný bozk, po­hla­de­nie … Po­ve­dať tomu dru­hému ako si ho vá­žite, čo pre vás zna­mená. No tento rok sa via­nočný zá­zrak ne­koná.

pexels-photo-250678

foto: pe­xels.com

Za via­noč­ným sto­lom vás bude me­nej, sú­zvuk smie­chu už ne­bude do­ko­nalý, nie­ktoré tváre budú prí­tomné len v spo­mien­kach, nie­ktoré po­hla­de­nia ci­teľné len na duši. No ve­rím. Ve­rím, že jed­ného dňa tieto špe­ciálne miesta pri šted­ro­ve­čer­nom stole opäť za­pl­nia ľu­dia, pre kto­rých sú vy­hra­dené.

foto: thought­ca­ta­log.com

Komentáre