Pochopila som, že keď sa chcem mať v živote dobre, niečo to stojí.
Niekedy ma to „stojí“ iba úsmev. Niekedy je to veľa námahy, výčitiek, sĺz, veľa premáhania sa a presviedčania samej seba, že to zvládnem. Nerobím to preto, aby som svetu ukázala, aká som šikovná. Ako viem variť, čo všetko som namaľovala, prečítala, alebo kde všade som už pracovala. Nie. Robím to kvôli sebe, pretože viem, že ak na niekom naozaj záleží, tak jedine na mne samotnej.
Nezáleží na tom, čo vidia ľudia. Nezáleží ani na tom, čo o tebe povedia. Záleží na tom, ako veľmi si spokojná so samou sebou. Odpovedz si. Stačí to ti to, kde si teraz? Stačí ti to, čo už vieš alebo sa chceš zlepšiť? Ak si tá, ktorá chce viac, tak rob viac. Pracuj viac na sebe, na prostredí, v ktorom sa pohybuješ. Zmeň kolektív, prácu, miesto, v ktorom žiješ, ak to nie je to, čo si chcela.
My, ľudia, sme také zvláštne tvory. Potrebujeme sa naokolo sťažovať, ako zle nám je namiesto toho, aby sme sa odhodlali s tým niečo spraviť. Verím, že už počas čítania tohto článku ti napadlo hneď niekoľko vecí, s ktorými spokojná nie si. Chyť sa toho a skús to aj ty. Neboj sa. Neubudne z teba, ak pre seba skúsiš robiť viac. Niekedy stačí aj menej prokrastinovať a uvidíš, aká budeš na seba hrdá!
Nezabúdajme však na to, že je dôležité byť aj vďačnými. Jedine ak budeme vďačné za to, čo máme a budeme z toho vedieť vyťažiť maximum, len vtedy budeme mať skutočne vhodnú pôdu pre odrazenie sa na cestu k našim novým cieľom.
