Ten, kto už mal zlomené srdce vie, aká veľká bolesť môže v človeku po rozchode nastať. Najmä, ak on sám veril, že tá láska nebude mať konca. Sama som to zažila. Zatiaľ čo ja som si v hlave predstavovala našu spoločnú budúcnosť, ty si zrejme premýšľal nad tým, kedy mi dáš zbohom. A netrápilo ťa, že to spravíš tak krutým spôsobom.
Mali sme všetko a mohli sme mať ešte viac. Ľudia okolo nás hovorili, ako sa k sebe hodíme, aké máme šťastie, že sme sa práve my dvaja našli. Ja som to cítila rovnako. I keď som sa spočiatku bála, tvoje oči ma pritiahli. Pomalými krokmi sme si vybudovali niečo vzácne a ja som ti s dôverou odovzdala svoju dušu. Tá už však nikdy nebude celá.
Po rozchode si neodišiel iba ty
Spolu s tebou odišla aj časť mňa. Časť mojej duše, ktorá sa nedokázala zachrániť, ani uzdraviť po tom, čo bola tvojimi rukami ranená. Kedysi bola naplnená láskou, optimizmom, vierou v krajšie zajtrajšky. Bola spojená s tou tvojou, akoby k sebe patrili už odjakživa. No keď sa jej tá tvoja otočila chrbtom, zasiahlo ju sklamanie a bolesť tak silné, že ju dokázali zničiť.
Našťastie, nie úplne celú. Prešla som si rôznymi fázami, aby som sa po rozchode dala znova dokopy. No nedokážem zo seba vymazať množstvo spomienok, ale aj trápenia, ktoré si mi tu zanechal. Keď tu nie si ty, nie sme už ani my. A ja už nikdy nebudem taká, aká som bola, keď som ťa mohla držať za ruku.
Jedna časť mojej duše bude navždy patriť tebe. Akoby sa zo mňa vytratila niekam do neznáma a tam sa potichu trýznila. Myslí na to, čo bolo, čo sa už nevráti. Má strach z toho, že ju už nikdy nikto nepresvedčí o tom, že láska môže byť aj krásna. Ale ja verím, že jej to raz niekto, kto bude pre mňa znamenať viac, než ty, dokáže.
