Keď som (neúmyselne) ublížila svojmu priateľovi, chcela som sa ospravedlniť. Musela som mu však k tomu poskytnúť rozsiahle vysvetlenie a následne to aj odôvodniť. Cítila som sa hrozne. Nebolo to niečo, čo by som rada vysvetľovala, ale ospravedlnenie bolo vtedy namieste.
Musela som to naozaj urobiť. Nebolo to jednoduché, pretože ako každý z nás, aj ja mám svoju hrdosť. Mám svoje zdravé sebavedomie, dôležitosť, svoju hodnotu, sebadôveru, a všetky tieto veci som si chcela zachovať.
Čo som sa za posledné obdobia naučila je to, že ľudia sú od seba veľmi odlišní. Môžu si myslieť jednu vec, ale druhý deň si už budú myslieť niečo iné. A to je v poriadku. Pretože viem, že aj napriek tomu, tí ľudia za to stoja.
No po čase som si uvedomila, že nie všetky ospravedlnenia si vyžadujú argumenty. Nie všetko si vyžaduje moje odôvodnenie. To nie je to, čo zo mňa môže spraviť lepšieho človeka. Naozaj nie, nespraví to zo mňa ani bohatšiu ženu, ani múdrejšiu ženu.
Občas k nám do života prídu ľudia, ktorých milujeme len preto, že sú.
Občas niektorých ľudí milujeme so všetkými ich chybami a nedostatkami. Bodka.
Možno tomu nerozumieš, možno do tvojho života ešte taká osoba neprišla, no zaslúžiš si to vedieť. Zaslúžiš si vedieť to, že láska nepotrebuje argumenty. Že niekedy ublížiš ľuďom nechcene a nebudú na to potrebovať tvoje ospravedlnenie, pretože v tom bude láska.
Buď vďačná. Za ľudí, ktorých máš okolo seba a ktorých môžeš milovať.
Niekedy aj ty narazíš na človeka, ktorý ti ublíži, ale nebudeš chcieť, aby ti jeho správanie odôvodnil. Nebudeš od neho požadovať všemožné argumenty, nebudeš potrebovať, aby sa pred tebou obhajoval. Jednoducho ho budeš milovať.
Pamätaj na to, keď sa budeš rozprávať s niekým, koho máš rada. Buď milá a počúvaj ho.
Tvoja láska bude vždy väčšia ako všetky argumenty.
