Milý J.,

Ty vieš že ťa bu­dem mi­lo­vať navždy. Uro­bil si zo mňa člo­veka, ktorý si verí a ni­čoho sa ne­bojí. Ty si ma vždy pod­po­ro­val v mo­jich snoch. Vi­del si vo mne ná­dej, že bu­dem raz úspešná a am­bi­ci­ózna.

Vo­lal si ma Ra­duška a ja si na to oslo­ve­nie dobre pa­mä­tám. Ako by to bolo včera. V ušiach mi stále znie tvoj hlas, so všet­kými tými roz­ho­vormi, kto­rých bolo za náš spo­ločný čas, veľa.  Pri tej spo­mienke sa mi te­raz tla­čia slzy do očí a ne­viem, či ich chcem vô­bec za­sta­viť.

9fc3a58a336b8fc276e935b264f31b1c

na­po­le­on­four.com

Vždy sme sa smiali na ne­ja­kej hlú­posti, ktorá ne­bola pre iných smiešna, ale my sme ju chá­pali svo­jim spô­so­bom. Po ve­če­roch sme sa hrá­vali spo­lo­čen­ské hry a ví­kendy sme trá­vili v prí­rode. Bola to naša spo­ločná vá­šeň.

Pa­mä­tám si, ako si ma na­učil veľa vecí. Na­učil si ma bi­cyk­lo­vať, na­učil si ma kor­ču­ľo­vať a aj keď to bolo pre mňa ťažké a ne­šlo mi to, ty si to so mnou vy­dr­žal. Pa­mä­tám si do­konca aj na prvú triedu, kedy si mi ro­bil do­máce úlohy, pre­tože ja som sa ešte stále chcela hrať s bá­bi­kami.

Vy­pre­vá­dzal si ma každý deň do školy a z okna si mi ký­val vždy, až do­kým som sa ne­stra­tila za ro­hom. Na­učil si ma ma­te­ma­tiku, vy­svet­lil si mi, ako va­riť zá­kladné veci (možno po tebe tak dobre va­rím), na­učil si ma az­buku, keď som mala 10 ro­kov a bol si pri mne, keď ma niečo trá­pilo. Na­učil si ma aj to, že si mám ve­riť. Bol si nie­kto,  kto vi­del vo mne veľký po­ten­ciál. Predsa si to bol ty, kto ma po­sie­lal na ume­leckú školu, ale osud to chcel zrejme inak.

Bol si na­hne­vaný, keď som niečo uro­bila zle alebo som ne­pos­lúchla, kri­čal si, ale ni­kdy si na mňa ne­z­dvi­hol ruku. A vždy, keď sme sa po­há­dali, udob­ril si si ma čo­ko­lá­dou.

Aj keď ku koncu bolo tých šťast­ných vecí me­nej a hádky s mo­jou pri­chá­dza­jú­cou pu­ber­tou stú­pali, toto som si ne­že­lala.

Te­raz si že­lám, aby si tu bol. Aby si ma ob­jal, po­ve­dal že všetko bude dobré, aj keď viem že to dobré ne­bude. Vra­vel si, že som silná, že všetko zvlád­nem, ale po tvo­jom od­chode som zo­stala prázdna. Nech­cem sa hrať na silnú, keď viem, že som vnútri krehká. 

Do­stať zo seba tieto všetky po­city je ťažké, je ich tak ne­únosne veľa. Pri kaž­dej spo­mienke sa mi chce pla­kať. Zlo­mil ma tvoj od­chod. Ne­ča­kaný od­chod.

Stra­tila som ťa navždy, ale navždy ťa bu­dem aj ľú­biť. To ti sľu­bu­jem.

 

Komentáre