Veríš v osud? Veríš v to, že všetko sa deje pre nejaký dôvod, že to čo sa má stať, sa stane, či je to pozitívne alebo negatívne? Ak si doteraz neverila, nevadí, ja som tiež dlho neverila vo vyššiu silu. Počas posledných pár rokov som si ale začala uvedomovať, že niektoré veci jednoducho nemôžu byť len náhodou. Pomaly, ale isto, som prestala veriť v náhody a uverila osudu.
Som si istá, že niektoré udalosti, ktoré sa dejú v našich životoch, sú od narodenia zakódované niekde v našej duši. Nevieme o nich, nevieme kedy nastanú, a hlavne, nie v akej forme. Ale sú tam. Naša duša nás podvedome vedie cestou nášho osudu po celý náš život.
Osud pre každého z nás pripravil niečo iné, niečo špecifické. V živote sa nám dejú pozitívne aj negatívne veci, ale ver tomu, že hocičo ti osud prinesie do života, ty to zvládneš! Lebo náš osud nám nechce zle, práve naopak, chce nás posilniť a spraviť z nás lepších a šťastnejších ľudí.
Ale toto je len moje filozofovanie a teória, ktorej nemusíš veriť. Nechcem ťa presviedčať o svojej pravde, chcem ti ukázať, čo ma priviedlo k tomuto spôsobu myslenia. Potom je už len na tebe, či si vo svojom živote nájdeš podobné známky osudu.
Nie raz sa mi stalo, že som niečo strašne veľmi chcela. Pokúšala som sa o to asi miliónkrát a nie a nie podariť sa. Keď som to už po dlhom čase vzdala, vtedy mi osud hodil do cesty niečo oveľa lepšie, čo by som nikdy nemohla mať, keby sa mi podarila tá vec, o ktorú som sa tak veľmi snažila. Poviem ti príklad zo svojho života.
Už dlho bolo mojím snom lietať pre jednu z 5* leteckých spoločností na blízkom východe a precestovať svet. Počas 1,5 roka som poslala do 3 spoločností svoj životopis minimálne 25-krát. Z toho som bola pozvaná na osobný pohovor iba 4-krát, a z toho som ani raz nebola úspešná. Síce som prácu pre nízko-nákladové spoločnosti dlho odmietala, nakoniec som sa zamestnala v jednej z nich.
Po roku v tejto spoločnosti som pochopila, že letectvo milujem, ale toto nie je práca, ktorá by ma na 100 % napĺňala. Pomaly som sa nadobro vzdala sna o práci v top leteckých spoločnostiach sveta. A vtedy mi do lona padla príležitosť, o akej som ani nesnívala. Jeden kolega pilot (ktorého by som nespoznala ani v jednej z vysnívaných top spoločností) mi priblížil špecifickú oblasť letectva, ktorú som považovala za nedosiahnuteľnú. Ukázal mi, že je to síce náročné, ale ani zďaleka nie nemožné. A tak som sa dostala k práci, o ktorej som síce nikdy nesnívala, ale spravila ma šťastnejšou a spokojnejšou, než by som si to mohla predstaviť.
Toto bol jeden z pozitívnych príkladov, ako sa so mnou osud zahral. Samozrejme, boli tam aj nejaké nepríjemné.
Naposledy sa so mnou osud negatívne zahral pred pár týždňami. Vzhľadom k tomu, že v mojej predošlej robote, na mojej základni pracuje viac ako 160 ľudí, nemohla som poznať každého. Približne dva týždne pred mojím odchodom som spoznala kolegu, s ktorým sme si od začiatku veľmi rozumeli. Po prvom rande nasledovalo druhé, tretie, štvrté, … Síce sme obaja vedeli, že o dva týždne vo firme končím a sťahujem sa späť na Slovensko, nenechali sme si pokaziť spoločné chvíle.
Trávili sme spolu každú voľnú minútu. Ale zároveň sme sa už na začiatku dohodli, že vzťah na diaľku ani jeden z nás nechce. Popravde, ani by to veľmi nebolo možné, kvôli reštrikciám a uzavretým hraniciam kvôli Covidu a všeobecne kvôli diaľke a zlým prepojeniam týchto dvoch miest. A tak sa náš krátky príbeh skončil po krásnych dvoch týždňoch. Osud nám tentokrát doprial iba tak krátky čas, ale som si istá, že má s nami ešte iné plány. A možno raz v budúcnosti sa znova stretneme, ak to tak má byť.
Stalo sa ti už niečo podobné? Pripisuješ to náhode alebo osudu? Už nech je to akokoľvek, verím, že všetko sa deje z nejakého dôvodu, ktorý nám nakoniec prinesie pozitívnu zmenu do života. I keď to možno zatiaľ nevidíme.
