Nie­kedy sa až bo­jím, ako veľmi ťa ľú­bim. Za tak krátky čas si sa mi do­stal pod kožu ako ni­kto. Pre­ni­kol si do mo­jej duše a srdca – za­mi­lo­val si si to tam.

Bo­jím sa, pre­tože viem, čo všetko ti do­vo­lím. Do­stal si sa do veľmi hl­bo­kej časti môjho ja, od­kiaľ ťa už ni­kto ne­dos­tane. Bu­deš tam, nech sa stane čo­koľ­vek. Preto sa bo­jím, že ak sa niečo stane, ne­bude mi to pre­ká­žať.

Ak mi ub­lí­žiš, zlo­mím sa, no po­hnem sa ďa­lej, pre­tože to bu­dem re­špek­to­vať. Sa­moz­rejme, bu­dem pla­kať a bu­dem utrá­pená, no ne­bude mi to va­diť, pre­tože ťa mám rada.

Je ou­kej, ak niečo uro­bíš, ak to tak bu­deš cí­tiť. Je v po­riadku, ak ma opus­tíš, ak ma už ne­bu­deš ľú­biť a ak od­ídeš, no vy­svet­líš mi to.

zdroj: Photo by Jo­nat­han J. Cas­tel­lon on Unsp­lash.com

Nie všetci ľu­dia, ktorí sú v na­šom ži­vote tam majú zo­stať na­stálo. Nie všetci, ktorí nás mo­men­tálne ľú­bia, nás majú ľú­biť navždy. Ne­bu­dem sa na teba hne­vať, no pro­sím, ak sa to stane, ni­kdy svoje roz­hod­nu­tie už ne­meň.

Ne­dá­vam ľu­ďom druhú šancu a nech­cela by som nie­koho na­s­päť len preto, pre­tože zis­til, že s „tou dru­hou“ mu to ne­vyšlo. Ak sa za­mi­lu­ješ do „tej dru­hej“, ak­cep­tu­jem to. Odíď bez zby­toč­ných slov a prázd­nych rečí, že si ma ke­dysi ľú­bil.

Ja ťa ľú­bim te­raz a bu­dem ti to do­ka­zo­vať stále.

Nech­cem, aby si sa cí­til ne­mi­lo­vaný. Chcem, aby si cí­til pod­poru, pria­teľ­stvo a lásku každý deň. Bu­dem ro­biť všetko, čo je v mo­jich si­lách. U mňa bude vždy snaha 100 %, no ak uvi­dím, že u teba nie, oc­hlad­nem.

Bo­jím sa, že aj na­priek tomu ti ne­bu­dem sta­čiť. Že ma opus­tíš na­priek tomu, čo všetko k tebe cí­tim. V sla­bej chvíli ti ho­vo­rím, že je to v tvo­jich ru­kách.

Ne­mô­žem ťa dr­žať na­silu – len by som to viac po­ka­zila. Ľú­bim ťa, no je ou­kej od­ísť, ak ne­vieš ako ľú­biť mňa.

Komentáre