Os­tala som na všetko sama. Kam od­išli tí, ktorí mi sľú­bili, že ostanú pri mne? Vraj tu budú za kaž­dých okol­ností…Vraj.

tumblr_oek33bapie1qc91i1o1_500

we­he­ar­tit.com

Ži­vot si pre mňa pri­pra­vil samé skúšky, ktoré ma po­su­nuli ďa­lej. De­lila som sa s nimi o svoju ra­dosť. Ve­rila som im. Ve­rila som, že im na­ozaj na mne zá­leží. Cí­tila som byť mi­lo­vaná. Zbož­ňo­vaná. Mys­lela som si, že ich ni­kdy ne­stra­tím. Pre­tože tie pria­teľ­stvá boli silné. Teda, as­poň som si to mys­lela. Mala som ich pod­poru. Ve­dela som, že ma po­cho­pia. Svoje úsmevy som roky roz­dá­vala práve im. A te­raz? Te­raz, keď ich naj­viac po­tre­bu­jem, zmizli.

Boli sme sku­pina ľudí, ktorí mali túžbu spoz­ná­vať svet. Spolu proti všet­kým. Mnohí nám zá­vi­deli naše pria­teľ­stvo. Ne­ču­du­jem sa. Boli sme je­den pre dru­hého ob­rov­ská opora. Bolo to úžasné pria­teľ­stvo. Lenže ako čas ply­nul, každý z nás sa za­čal po­be­rať vlast­ným sme­rom. Na­šli sme si iných pria­te­ľov (hoci starú par­tiu sme sa sna­žili udr­žať po­kope). To do­ko­nalé pria­teľ­stvo sa stra­tilo..

Jed­ného dňa som blú­dila ruš­ným mes­tom a roz­mýš­ľala nad nimi. Strašne mi chý­bali. Za­snená, uviaz­nutá v mi­nu­losti, som na­ozaj čis­tou ná­ho­dou na­tra­fila na člo­veka, ktorý mi svo­jím upria­me­ným po­hľa­dom dal po­cí­tiť, aká som vý­ni­močná. Možno si mys­líš, že len zby­točne pre­há­ňam. Ne­pre­há­ňam. Dal mi toho viac než som si za­slú­žila. Na­hra­dil ich. Bola som z toho zmä­tená. Ani ne­viem ako, ale stal sa tým naj­dô­le­ži­tej­ším člo­ve­kom v mo­jom ži­vote.

person-couple-love-romantic

foto:pe­xels.com

Uká­zal mi ako žiť podľa seba. Ako sa ne­báť pre­sa­diť svoje. Ako bo­jo­vať za svoje sny. Ako byť se­bes­tačná. Stal sa mo­jou sú­čas­ťou. Mo­jím pria­te­ľom. Naj­lep­ším ka­ma­rá­tom. Bolo to krásne mať pria­teľa a naj­lep­šieho ka­ma­ráta v jed­nej osobe. Po­cho­pila som čo zna­mená slovo láska. Pria­teľ­stvo. Bo­lesť. Úz­kosť. Slzy šťas­tia. Strach

Bála som sa, že ak od­íde, ne­os­tane mi nič. Viac som si už ne­ve­dela pred­sta­viť chvíle bez neho. Bol pre mňa na­ozaj všetko. Tak ako oni..A zrazu som tu sama. Cel­kom, cel­kom sama.

Opus­tili ma. Raz som sa s tým vy­rov­nala. Vďaka nemu. A te­raz, keď cho­dím sama, cí­tim sa opus­tená.

pexels-photo-1foto:pe­xels.com

Chcem aby ste ve­deli, že sa ne­hne­vám. Vďaka vám som po­cho­pila, čo v sku­toč­nosti zna­mená pria­teľ­stvo a láska. Dali ste mi toho tak strašne veľa. Ďa­ku­jem, že ste tu boli vždy pre mňa, že som mala mož­nosť za­žiť s vami tak veľa. A tebe ďa­ku­jem, že si ma ľú­bil. Že si so mnou pre­žil ten najk­rajší a najv­zác­nejší čas.. Ďa­ku­jem

Ne­os­táva mi nič iné, len byť šťastná s tým čo os­talo..

Komentáre