Bola tvoja, chápeš. Mal si ju a celá ti patrila. Išla s tebou do vzťahu napriek tomu, že mala predtým zlomené srdce. Vedela, že to bude riskantné a ťažké, no nevzdala sa. Bojovala do poslednej chvíle, až napokon prestala.
Urobila by pre teba všetko, naozaj všetko. Nebola to len povrchná a plytká láska. Bola to dlhodobá láska, tá, kedy ju nezaujímalo čo si mal oblečené alebo koľko peňazí si zarobil. Ju zaujímalo ako si sa k nej správal a aký si mal deň. Ona ťa vedela podržať, povzbudiť a motivovať aj vtedy, keď sa ti vôbec nechcelo.
A ty si toto pre ňu nikdy nespravil. Nikdy si o ňu nejavil hlbší záujem. Nikdy si sa jej nespýtal, čo najhoršie zažila alebo prečo sa tak veľmi bojí určitej veci. Nikdy si sa jej neopýtal aké kvety má najradšej a čím by si ju potešil.
Nechal si ju ísť, aj keď ti celá patrila. Neuvedomil si si, že s ňou si mal všetko, čo si potreboval.
Ale ver mi, že ona sa ešte len stane ženou, ktorú budeš chcieť. Budeš sa budiť kvôli tomu pocitu, lebo ťa zvnútra úplne ovládne. Budeš o nej snívať, no vtedy bude neskoro. Zobudíš sa vždy sám.
My ľudia máme takú jednu chybu – to, čo máme si uvedomíme až vtedy, keď to stratíme a pošleme preč.
Je to zlé, však?
Ver mi, že ona ťa teraz nepotrebuje. Nemusíš jej volať ani písať. Neozve sa. Nemusíš na ňu čakať, aj keby si bol teraz ochotný počkať roky. Mal si šancu, ale nevyužil si ju. Mal si ju, patrila ti, no ty si to nevidel a nevážil si si ju.
Tá žena pozná svoju cenu, vie, že má odísť vtedy, keď ju ostatní nepodporujú. Vie, že má odísť z miesta, kde nedostáva to, čo si zaslúži. Ty si jej to nikdy nedal, aj keď si mohol.
A teraz, keď si ju opustil sa ti otvorili oči. No ona tu už nie je.
