Prešiel už nejaký ten piatok, no ja si stále na teba občas spomeniem. Chýba mi  tvoja bezstarostnosť, tvoj humor, tvoj optimistický pohľad na svet a neustála ochota vyčariť úsmev na tvári osobe, ktorá ti je blízka. Stále som sa s tebou veľa nasmiala. Keď som bola smutná,  bol si prvý, kto ma utešoval.

Ako čas plynul začali sme si písať viac, až sme si písali neustále. Začali sme sa úmyselne a často stretávať.  Dôverovala som ti a brala ťa ako najlepšieho kamaráta. Myslela som si, že u teba je to rovnaké.

Žiaľ druhí videli už oveľa skôr to, čo ja som vidieť nechcela. Moje kamarátky a spoloční známi nás začali dávať dokopy.  Smiala som sa, nech nebláznia. Musím sa priznať, áno,  bolo mi s tebou veľmi dobre. Tvoja spoločnosť a pozornosť mi lichotila, ale súvislosti mi akosi nedochádzali.

Bola som  mladá a hlúpa.

Kontrolka v hlave mi blikla až  keď si mi začal dávať darčeky. Nedávalo mi to zmysel. Keď si chcel byť somnou každú jednu voľnú chvíľu. Niekedy aj nasilu.  Cítila som sa pod tlakom. Všetko by to bolo v poriadku, keby sme obaja cítili to isté.

Keď som od teba dostala bielu ružu, vedela som, že musím zastaviť to, čo som mala zastaviť omnoho skôr. Zrazu som videla to, čo ostatní už dávno a veci začali do seba zapadať.

Začala som ti dávať najavo ako sa veci majú. Najprv jemne a opatrne, ale ty si si nedal povedať.  Chápem, zaľúbený človek vidí tiež len to, čo chce vidieť. Alebo aspoň dúfa a verí.

Bol si dotieravý a neoblomný. Láska sa však  vynútiť nedá.  Pamätám si  chvíľu, keď som bola k tebe  naozaj hnusná. Mala som ťažký deň a skrátka som vybuchla. Cítila som sa hrozne.  Aj potom, ako som sa dozvedela, že to ťažko znášaš.

Prerušil si somnou kontakt. Odvtedy sme sa nevideli.
Stratila som veľmi dobrého kamaráta.

Viem však, že teraz si šťastný a som naozaj rada.

Chcem ti však povedať jednu vec. Prepáč mi. Prepáč mi, že som bola slepá  a sebecká. Že som ti dávala plané nádeje. Aj keď som si  ich neuvedomovala.
Viem,  ako bolia neopätované city, prepáč  mi za tú bolesť, ktorú som ti spôsobila.

Nepoznám nikoho s takým bezstarostným humorom, aký máš ty. A presne tá tvoja bezstarostnosť a bytie nad vecou mi občas chýba.

Ktovie, možno sa niekedy v živote ešte spolu ako kamaráti zasmejeme…

 

titulná foto: elitedaily.com

Toto sa oplatí čítať

Viac z kategórieLife