Ur­čite väč­šina z vás po­zná ne­smr­teľný film For­rest Gump. Je­den z naj­lep­ších fil­mov vô­bec. Prá­vom zís­kal mnohé oce­ne­nia. Skrýva v sebe via­cero prav­di­vých myš­lie­nok. Me­dzi nimi od­znela aj táto: „Máma ří­kala, že člo­věk musí od­lo­žit mi­nu­lost a pak zase může jít dál.“

n-FORREST-GUMP-628x314

Od­lo­žiť mi­nu­losť zna­mená, že sa v nej jed­no­du­cho pre­sta­neš vŕ­tať. Akoby si člo­vek mys­lel, že pre­hrá­va­ním ur­či­tých si­tu­ácií, ich zmení. Ale ak si pre­hrá­vaš ne­ga­tívne uda­losti, vy­vo­láva to v tebe iba ne­ga­tívne emó­cie. Ne­pres­tajný po­cit viny, hanby a hnevu sú len nie­ktoré z po­ci­tov, ktoré ťa dr­žia v mi­nu­losti. Možno sa v du­chu ne­do­ká­žeš zmie­riť s hne­vom alebo po­ci­tom zra­ne­nia, pre­tože nie si schopný od­pus­tiť sám seba alebo nie­komu inému. Úp­rimné od­pus­te­nie ti po­môže, aby si sa týchto po­ci­tov zba­vil. Od­pus­tiť ne­zna­mená, že za­bud­neš na to, že sa niečo stalo.

4f900e54

foto: thought­ca­ta­log.com

„Asi to tak malo byť.“… To je je­diná od­po­veď na tvoje ne­kon­čiace otázky. Ne­hľa­daj vy­svet­le­nia na ne­vys­vet­li­teľné. Ne­snaž sa vy­rie­šiť ne­vy­rie­ši­teľné a po­cho­piť ne­po­cho­pi­teľné. Pre­staň ro­biť čiarku tam, kde ži­vot uro­bil bodku. Vždy je dô­vod, prečo sú veci práve také, aké sú. Až ča­som po­cho­píme, že ak by to vtedy bolo po na­šom, ne­dos­tali by sme sa tam, kde sme dnes. Ne­stretli by sme tých, kto­rých sme vďaka tomu stretli. Nie­kedy je ob­rov­ským po­žeh­na­ním, ak zí­deme z tej cesty, na kto­rej sme práve boli a prej­deme na inú, nami ne­poz­nanú. Ob­čas je dobré, ak nám do tej na­šej pla­chet­ničky za­fúka vie­tor a otočí nás opač­ným sme­rom.

Každý deň je da­rom a po­núka ti niečo nové. Ne­chaj si tie najk­raj­šie spo­mienky, ktoré máš a krá­čaj ďa­lej. Krá­čať ďa­lej zna­mená, že sa zmie­riš s tým, čo bolo a vnútri cí­tiš ná­dej pre lepší zaj­traj­šok. Ne­za­bú­daj, že svet okolo teba sa mení a po­súva vpred. Ak sa bu­deš stále po­ze­rať do spät­ného zrkadla, stra­tíš pre­hľad o tom, čo sa deje na ceste pred te­bou. Ak uviaz­neš v mi­nu­losti, ne­do­ká­žeš sa te­šiť a uží­vať si ani prí­tom­nosť a ani bu­dúc­nosť.

foto: thought­ca­ta­log.com

Komentáre