Aj keď je odievanie niečo, čo sa týka každého jedného, vždy som sa ho snažila použiť ako spôsob sebavyjadrenia.  Do svojich outfitov som vkladala odkazy na veci, ktoré mám rada. Mohli to byť filmy, knihy, hudba alebo umenie. V jedno leto som dokonca presvedčila mamu, aby mi ušila podobné sako, aké nosil na koncerty Chris Martin. Také to s radmi gombíkov  a s každým rukávom iným. No a čo, že väčšina ľudí nechápala, no a čo, že som tomu rozumela len ja sama? Cítila som sa najsebavedomejšie na svete.

Pri hľadaní svojho osobného štýlu a toho správneho „nenúteného“ looku som si uvedomila jednu vec: Najdôležitejšie je obliekať sa sama pre seba, nie pre to, aby som zapôsobila na iných. Nevyberám si oblečenie preto, lebo určité veci sa jednoducho nosia a ja sa snažím zapadnúť, alebo sa bojím, čo na môj výzor povie kamarátka, kamarát, kolegyňa, priateľ, nepriateľ. Nosím ho pre pocit a náladu, ktorú vo mne vyvoláva. Pretože viem, čo som v jednotlivých kusoch prežila, na akom mieste som v nich bola, kto mi ich daroval alebo kde som ich kúpila . Tento pocit prežívam iba ja, iba ja o ňom viem, a popravde, vyhovuje mi to, je to ako štít pred všetkými pohľadmi a komentármi, či už sú od kamarátky, kamaráta, kolegyne, priateľa alebo nepriateľa.

Stocksy_txp65833c14Rbs000_Small_73488-800x400Je vyčerpávajúce myslieť na to, čo asi povedia iní ľudia, a na ich predstavy o tom, ako máš vyzerať. Netráp sa nad tým, čo si ľudia myslia, nemusíš vyhovieť všetkým naokolo. Nenechaj sa zmiasť ideami o tom, čo je „cool“, alebo čo je vhodné pre tvoj typ postavy. Keď som hodila za hlavu starosť nad názormi druhých, dostavil sa oslobodzujúci pocit, ruka v ruke s akceptovaním vlastného tela. Začala som proste mať rada sama seba, takú aká som. Neskôr zistíš, že ľudia rešpektujú tých, ktorí nosia, čo chcú, pretože si želajú, aby oni sami mohli byť v obliekaní takí odvážni.

zdroj foto: elitedaily