Pijem svoju rannú kávu hľadiac cez okno na zatiahnutú oblohu so začínajúcou migrénou. A začínam vyjadrovať svoje pocity týmito písmenami, ktoré sú práve hltané tvojimi hlbokými očami.
Nikdy som si nebola istá ako vyzerá koniec, no dnes už isto viem, že to ani vedieť nechcem. Už nechcem ani len jeho náznak nie to ešte pocítiť reálnu chuť. Túžim mať len šancu spoznať teba, tvoju hĺbku, minulosť, sny, ciele, chyby, zážitky, všetko, čo ťa robí takým, aký si a všetko, čo by mohlo zmeniť môj postoj, názor a taktiež našu budúcnosť. Vidím, že tam nejaká je a rozhodne nie krátka. Je to ako so svetlom. Čím viac svieti, tým ďalej dovidíš, no a čím viac sa mne otvoríš, tým ďalej nás dokážem vidieť.
zdroj: unsplash.com
Si jediný komu chcem ukázať seba celú až do hĺbky. Nehovorím o nahote tela ale duše. Chcem ti predstaviť mňa, od začiatku až do dnes. Túžim ti povedať všetko i keď viem, že to sa nikdy nepodarí. Nestretla som ešte za celý život nikoho, kto by vo mne vyvolal takú túžbu ako ty. Nikoho, komu by som chcela rozprávať o mojom živote od veľkých veci až po maličkosti. Nikoho, o kom by som mala potrebu sa dozvedieť toľko toho ako sa len dá.
zdroj: unsplash.com
Neviem ako ale cítim, že si tým človekom na celý život. A ver, že nech sa stane čokoľvek budem ti na blízku a budem ti chcieť pomôcť vždy keď to bude možné. Dúfam, že sa nebudeš chcieť meniť pretože keby nie si ten človek, ktorý si dnes nestojím vedľa teba, nehovorím o tom ako ťa milujem, ako chutíš, kým sme, nemôžem spomínať na naše dnes už vtipné začiatky, na spoločné zážitky, na naše miesta, ktoré často navštevujeme. Dovoľujem si povedať, že si iný. Až sa mi niekedy nechce veriť, že všetko, čo sa od nášho prvého stretnutia deje je reálne.
