Každý máme v hĺbke svojej zasnenej duše sny a túžby. Tajne dúfame, že jedného dňa sa nám splnia. Sme ochotní tomu podriadiť svoje životy. Sme ochotní ísť si za nimi, ja keď nie vždy je to tá správna cesta.

Niekedy totiž sme to my sami, ktorí si ubližujeme. Ubližujeme si tým, že slepo dúfame vo veci, ktoré sa nikdy nestanú, pretože nám to nie je súdené. My sa však s tým nechceme zmieriť. Povieme si, že takto to predsa nemôže skončiť. A tak sa uchlácholíme slovami: to bude dobré, to sa spraví.

zdroj: pexels.com

Niekedy však človek potrebuje otvoriť oči, pretože jeho podvedomie si odmieta všímať signály, ktoré jasne hovoria NIE. Často krát si sami vytvárame mylné domnienky, ilúzie, nádeje len aby sme sa cítili lepšie, dúfajúc, že raz to vyjde, že sa niečo zmení. NEZMENÍ. Je čas si pripustiť pravdu. Je čas zatvoriť dvere za nami a otvoriť nové. Nečakať v chodbe a nepozerať sa na dvere, ktoré niekto iný dávno zavrel. To sa už nezmení. Je čas byť otvorená ďalším možnostiam a byť šťastná.

Pretože byť šťastná, to je životný cieľ, ktorý chce každá z nás.