Kto by to bol povedal, že sa niečo tak krásne dokáže zmeniť na niečo, čo nám láme srdce. Vášeň na nenávisť, úsmevy na slzy, objatia na facky, šťastie na sklamanie. Vzťahy nie sú rozprávka, prinášajú nám do života drámu aj bolesť. A najzvláštnejšie je na nich to, že to všetko spôsobí tá istá osoba.
Človek, ktorého miluješ najviac na svete, vie byť zároveň aj tým, ktorý ti najviac ublíži. V jednu chvíľu máš pocit, že v jeho objatí si našla dokonalú istotu, v tej druhej naruší tvoju dôveru a tebe sa zrúti obraz dokonalej lásky. Nerešpektovanie, klamstvá, ubližovanie, nevera, výčitky, … je mnoho spôsobov, kvôli ktorým sa ti zalejú oči slzami.
Oči, v ktorých sa namiesto zaľúbenia objavila bolesť
Všetky vzťahy majú problémy. Je to ich prirodzená súčasť. Veď bez prekážok to jednoducho nejde. No keď máš pocit, že v tvojom vzťahu je častejšie trápenie ako radosť, nie je to láska. Občas slepo veríme v to, že človek, ktorého ľúbime, sa dokáže zmeniť. Že všetko zlé sa vlastne raz zmení. Počúvame sľuby, ktoré nám dávajú ďalšiu nádej a potom plačeme, že sme sa znova sklamali.
Nikto ti neublíži tak, ako niekto, komu si dala svoje srdce. On ho má totiž vo svojej moci. Spolu s ním aj tvoju plnú dôveru. Ničí ho, keď sa s ním pohráva namiesto toho, aby ho strážil ako poklad. Láme ho, keď mu nedáva to, čo od neho sám dostal. A ty sa len pozeráš na to, ako všetky tvoje pocity zahnala do kúta bolesť. Bolesť z toho, že už viac nevládzeš takto pokračovať.
Je to obeta za milovanie? Áno. Občas. Nie na pravidelnej báze, pri ktorej dráma zo vzťahu akosi nechce zmiznúť. Tá spomínaná rozprávka je stále v nedohľadne, aj keď sa myšlienky na ňu nechceš vzdať. Až keď ti dôjdu sily, uvedomíš si, že ku dnu ťa dostala láska, ktorá ňou vlastne ani nikdy nebola.
