Nikdy nedovolím, aby diaľka zničila naše priateľstvo
Z-Blog
Život dokáže byť v mnoho prípadoch veľmi krutý a nespravodlivý. Vlastne nám to len tak prišlo, že je nespravodlivý, ale v skutočnosti sme vedeli obe, že je všetko tak, ako má byť. Toto je odkaz pre tú, ktorá dokázala v mojom živote zostať aj napriek nekonečnej diaľke a aj napriek tomu, že dva mesiace bez seba dokážu zmeniť veľa.
Na začiatku leta si sa rozhodla odísť od všetkých problémov ďaleko od domova. Vlastne nie, rozhodla si sa už dlho pred tým no ja som si to neuvedomovala. Najprv som bola nahnevaná a sama seba som sa pýtala, ako je možné, že si taká sebecká a odídeš tak ďaleko, a mňa len postavíš pred hotovú vec. Mrzelo ma to. Možno som nebola až tak smutná, než sklamaná. O pár dní neskôr som však zistila, že práve ja som bola tá sebecká. Tvoj život až do dňa odchodu naberal rôzne farby. Ty to sama dobre vieš. Viem, že si to mala ťažké a sklamanie od ľudí bolo na dennom poriadku.
Mnoho krát som si ani neuvedomovala, čím všetkým si prechádzaš, ale stále som sa snažila stáť pri tebe. Ako čas plynul všimla som si, že ťa tvoja životná situácia privádza viac a viac do úzkych. Bolo mi to strašne ľúto, pretože som ti nedokázala pomôcť. Bezmocnosť som neznášala. Poznáš ma dosť dobre na to aby si vedela, že radšej by som trpela ja namiesto toho aby som ťa každý deň videla zlomenú. V tej chvíli som nie len pochopila, prečo chceš odísť, ale dokonca som ti to želala a tajne som odrátavala dni do tvojho odchodu.
Povedzme si pravdu, vo vnútri ma veľmi trápilo, že ťa neuvidím tak dlhú dobu, ale vedela som, že robíš správnu vec. Hovorí sa, že človek sa vzdá svojho šťastia pre šťastie toho, koho miluje, tak teraz som to spravila ja. Ak si šťastná ty, budem aj ja. V kútiku duše som cítila pochybnosti, strach, že ako bude všetko vyzerať, keď tu zrazu nebudeš, ale stále som mala na mysli, že nech si kdekoľvek na svete, nič nás nerozdelí.
Spomínaš si na naše prvé stretnutia? Ja veľmi dobre. Od prvej chvíle som ťa obdivovala. Bola si tak silná, vyrovnaná a ambiciózna. Teraz mi možno neuveríš, ale už vtedy som rozmýšľala nad tým, aké by to bolo keby sme boli kamarátky. Hneď mi bolo jasné, že by z toho bol riadny bordel, haha. No, čo čert nechcel sa stalo a dve úplne odlišné a zároveň podobné dievčatá si skrížili cesty životom. Vieš, že mnoho krát pred tým sa nám cesty prepletali, ale nikdy sme sa neodvážili spojiť ich. Od tej doby prešlo mnoho dní a čím ďalej, tým viac sme si rozumeli. V jednom smere sme boli úplne rovnaké v druhom zas ako čierna a biela, ale aj tak nás to priťahovalo k sebe.
No späť k tvojom odchodu… Po tom všetkom, čím sme si prešli si mala zrazu odísť a ja som bola zmätená a plná strachu. Čo ak na mňa zabudneš? Čo ak ti na mne prestane záležať? Čo ak sa vrátiš a naše priateľstvo úplne stratí na hodnote? Mala som obavy, ale stále som si naivne nahovárala, že som len paranoidná. Pár dní pred tvojim odchodom sme neboli zrovna v najlepšej nálade. Viac sme o sebe pochybovali než v seba verili. Neviem, čo sa vtedy dialo, čo sa podpísalo pod to, ako sme sa rozlúčili alebo skôr nerozlúčili… No aj tak som sa snažila dať ti najavo, že aj keď budeš odomňa vzdialená pol sveta nikdy nebudeš sama. Pevne dúfam, že si to cítila aj ty.
Dni leta plynuli niekedy rýchlo a niekedy sa vliekli tak pomaly, že sa to nedalo chápať. Stále som sa snažila zamestnať sa niečím, aby som nemyslela na rôzne variácie toho, čo môže byť. Počas toho, čo si bola preč som riešila mnoho problémov a poviem ti, nie raz som si potichu želala: ,, ahh, keby si tu bola…“. Vedela som, že to bude ťažké, ale úprimne – nemyslela som si, že až tak. Predsa len za ten čas, čo sa poznáme si sa mi vryla do srdca veľmi hlboko a byť zrazu bez teba je niečo, ako byť bez kúsku srdca.
Nepochybovala som o tom, že naše priateľstvo je dostatočne silné na to, aby diaľku prekonalo, no bola si si istá aj ty? Bola si pre mňa až príliš dôležitou osobou na to, aby nás rozdelilo pár hlúpych kilometrov. No, ako sa dalo predpokladať, nebolo to ani z ďaleka tak ideálne ako som dúfala, že bude. Časom sme sa odcudzili. A možno aj viac, ako bolo nutné. Ty to sama vieš a vieš aj to, že aj po tvojom príchode späť domov, to nie je to, čo kedysi. Viem, že leto si si užila najviac, ako sa len dalo a som úprimne šťastná, že máš mnoho nových, krásnych spomienok, ale je mi ľúto, že sa to medzi nami pokazilo. No možno to tak malo byť… Teda, určite…
Napriek všetkému čo sa medzi nami stalo aj nestalo som sa rozhodla stáť pri tebe nech sa deje čokoľvek. Priateľstvo bez hádok, sporov a kríz predsa nie je priateľstvom. Všetko potrebuje čas a sama tvrdím, že pokým sa hádame tak je všetko dobré, pretože je to dôkaz, že si nie sme ľahostajné a stále je tu niečo, o čo sa oplatí bojovať. Osobne som proti hlúpim, prázdnym sľubom a na slovíčko ,,navždy“ som po všetkých tých sklamaniach prestala veriť, no pri nás si myslím a stále dúfam, že aj navždy je príliš krátka doba. Som jedna z ľudí, ktorí už viac neplytvajú frázami ako: ,,budem tu pre teba nech sa deje čokoľvek“, no ty si jedna z tých, ktorá ju odo mňa už párkrát počula. Preto si buď na sto percent istá, že sa môžeš ocitnúť v akejkoľvek situácií, na akomkoľvek konci planéty alebo galaxie… stále budeme spolu.
Prešli sme si už všeličím a ja som presvedčená o tom, že si dokážeme prejsť aj touto krízou. Priateľstvo nie je stále dokonalé. Nie je to rozprávka. Každé priateľstvo dokáže byť síce nádherné, ale aj bolestivé, plné výziev, skúšok a prekážok, ktorými si praví priatelia musia prejsť. Ja dúfam, že si prejdeme cez všetko, čo sa nám postaví do cesty a o pár rokov neskôr budeme mať stále tú druhú na popredných priečkach nášho zoznamu priorít. Hoci je to niekedy ťažké, ale ver mi, stojí to za to.
