Hr­nie sa to na mňa z kaž­dého rohu, z kaž­dej so­ciál­nej siete, z kaž­dých úst pria­te­liek, zo všet­kého… hr­nie sa sem „se­ba­láska“, ktorú by sme mali mať všetci. Žev­raj je dobré mi­lo­vať svoje telo aj s ne­do­ko­na­los­ťami.

Máme mi­lo­vať niečo, čo možno celý ži­vot ne­ná­vi­díme. Máme mi­lo­vať niečo, o čom si mys­líme, že nie je pekné a han­bíme sa za to. Máme sa na­učiť mi­lo­vať sa­mých seba.

Ne­ho­vo­rím, že je to zlé, av­šak nie­kedy mi to pre­rastá cez hlavu. Pre­tože „se­ba­láska“ nie je o tom, aby som bola spo­kojná sama so se­bou taká, aká som. Nie je to o tom, pre­hlá­siť „mi­lu­jem svoje telo“ a nič ne­ro­biť.

Je to o oveľa hl­b­šom vní­maní tohto slova. Ide o to, že pre­hlá­sim „áno, viem kto som a bu­dem sa zdo­ko­na­ľo­vať“. „Se­ba­láska“ si vy­ža­duje čas. Je o tom, že ak sa mi na sebe niečo ne­páči, mám sa na­toľko rada, že sa po­sta­vím a spra­vím pre to niečo.

zdroj: Photo by Chris­top­her Camp­bell on Unsp­lash.com

Ak sa mi ne­páči to, čo štu­du­jem, mô­žem ísť štu­do­vať niečo iné a pre mňa lep­šie.

Ak sa mi ne­páči to, ako sa sprá­vam, mô­žem za­čať byť lás­ka­vej­šia.

Ak sa mi ne­páči to, ako so mnou za­ob­chá­dza pria­teľ, mô­žem od­ísť a za­cho­vať si tak samú seba.

Ak sa mi ne­páči to, čo ro­bím, mô­žem si nájsť inú vá­šeň.

Ak sa mi ne­páči to, ako vy­ze­rám, mô­žem za­čať cvi­čiť a jesť viac zdrav­šie.

Ak sa mi ne­páči to, aké mám vzťahy s os­tat­nými, mô­žem ísť a zme­niť ich.

Se­ba­láska“ ras­tie po­maly. Za­čne tým, že za­čneme pre­tvá­rať naše zlé stránky na tie dobré. Zrazu si všim­neš, že s prob­lé­mami za­čneš bo­jo­vať a rie­šiť ich. Uve­do­míš si, že ti to po­máha na ceste za rov­no­vá­hou a šťast­ným ži­vo­tom – je to však dlhá cesta.

„Se­ba­láska“ sa nedá na­nú­tiť a nedá sa po­cho­piť na lusk­nu­tie prsta. Nie­kedy ju ne­ná­vi­dím, pre­tože nie je správne po­cho­pená.

Komentáre