Keď to nejde, tak to nejde. A môžeš robiť pre to čokoľvek, nikdy to nezmeníš. Takto je to aj so vzťahmi. Keď nejaký nefunguje, môžete na ňom pracovať, no ak to obaja nemyslíte úplne vážne a naozaj sa nebudete snažiť, všetko to bude zbytočné. Ale vieš čo? Niekedy je lepšie nechať to tak a ísť ďalej.
Niektoré veci sa dajú napraviť, iné však nikdy nezmeníš. Funguje to tak vo všetkých smeroch v živote, a je to dobré. Vďaka tomu sa ako človek formuješ, posúvaš, zisťuješ, čo od života – v tomto prípade vzťahu, chceš, a čo naopak nie. Berieš si ponaučenie a nechávaš minulosť za sebou, aby ťa mohla čakať ešte krajšia budúcnosť.
Možno to bolí, možno si nevieš život bez neho predstaviť. No vieš, že s ním je to ešte ťažšie. Zlé obdobia striedajú tie dobré. Snažíte sa pozbierať a bojovať za váš vzťah, no točíte sa v kruhu. Jediná cesta, ktorá vedie k šťastiu, je z neho vystúpiť.
„Vzťahy sú ako sklo. Niekedy je jednoducho lepšie nechať ich rozbité, ako sa pokúšať zlepiť ich dokopy a poraniť sa.“ V týchto slovách je to vystihnuté dokonalo. To, že to chcete alebo sa bojíte života bez seba, ešte neznamená, že to tak bude najlepšie. Občas musia prísť straty, pády, bolesti a sklamania, aby sme sa dostali k niečomu novému. Lepšiemu.
Nikdy nie je neskoro na to, začať budovať niečo nové. Ísť si za vlastným šťastím namiesto nekonečnej snahy nájsť to šťastie spoločne. Možno vám to nie je súdené. Možno len nie teraz. Všetko chce čas.
