Najhoršie je za všetko sa obviňovať. Áno. Hovorím o období po rozchode. Má niekoľko fáz.

Prvá fáza – piješ s kamarátkami každý víkend. Máš mylnú predstavu, že alkohol ti pomôže vymazať všetky spomienky. Omyl dievča.foto : pinterest.com

Druhá fáza – snažíš sa stretávať s inými, aby si naňho nemyslela. Možno to spočiatku zaberie. Až do doby, pokiaľ v niektorých veciach nezačneš každého porovnávať s ním. Pravda je, že úplne totožného už určite nenájdeš.

Tretia fáza – prichádza najmä v období sviatkov. Napríklad teraz. Idú Vianoce. Spomenieš si ako si s ním ležala pred telkou , napchávala sa koláčikmi a sledovali ste vianočné rozprávky. Ako ste sa spolu bláznili v snehu…Milé spomienky. Vítam ťa depresia.foto : pinterest.com

Hovorí sa : čas vylieči všetky rany. Gratulujem tomu, komu sa to podarilo. Túto naivnú predstavu som mala aj ja. Prešiel rok a možno by sa mi to aj podarilo nebyť toho, že si mi do života opäť vstúpil. Tak dlho som si priala, aby si sa vrátil, že keď som si myslela, že ma zas chceš, tak som úplne stratila hlavu. Som tak šialene posadnutá túžbou byť niekým milovaná, že som sa akoby sama v sebe stratila…Ako keby som zabudla, čo chcem a proste som zmizla. Zmenili sme sa. Obaja.

Jasné. Ani ja nie som bezchybná. Robila som ti to ťažšie. Bola som tvrdohlavá a prehnane žiarlivá. Dovolila som ti dostať sa až príliš hlboko do môjho srdca. Preto to je také ťažké. A teraz po roku sa tváriť, že všetko je preč… že ma nič netrápi…že, keď mi hovoríš o tvojich zážitkoch s inými, nič to so mnou nerobí…že som nad vecou a stretnutia s tebou beriem s ľahkosťou…že si dokážem s tebou užívať, len tak bez citov. Omyl. Bolí to. Desí ma predstava, že to je takto. Desí ma, že tak ako si prišiel zas odídeš. Viem, že pre teba to je jednoduché. Chceš sa baviť, užívať si život. To, že sa naše cesty opäť stretli berieš ako dočasné riešenie. Kým ti do života nevstúpi iná… tá pravá.foto: pinterest. com

A ja…Ja budem opäť vhodená do toho istého kolobehu a naivne veriť fráze, že čas zahojí všetky rany. Každá, ktorá si tým prešla vie, že nie je jednoduché len tak odísť. Prečo si po tom všetkom zlom, čo ste spolu prežili, spomínaš stále len na to dobré?! Prečo si ho stále idealizuješ? Prečo ho nedokážeš nenávidieť?….Tak PREČO? Pri týchto otázkach sa cítime bezradné ako deti. A odpovede sú príliš komplikované na to, aby boli vyslovené.

Každý máme svoje chyby, ale o tom to predsa je. Načo milovať niekoho dokonalého? Nuda. Tvrdohlavosť, naivita, žiarlivosť, papulnatosť…Aj to sú vlastnosti, ktoré nás dovedú k hádkam, no niekedy k zábavným a úsmevným momentom…Ale to k vzťahu predsa patrí…

Vedci tvrdia, že páry, ktoré sa hádavajú majú dlhší a zdravší vzťah…Hádky a rozbroje viac ako raz do týždňa pomáhajú k otvorenej a úprimnej komunikácií vo vzťahu…Pripájam link, kto si bude chcieť prečítať viac: www.lifehack.org/450390/couples-who-argue-have-better-relationships. No nie každý má na to rovnaký názor. Čo treba k tomu, aby si bola niekým milovaná?… Dáš mu pomocnú ruku, keď to bude potrebovať…podržíš ho v ťažkých chvíľach…budeš sa spolu s ním radovať z jeho úspechov…budeš stáť pri ňom…dokážeš mu, že ti na ňom záleží…budeš mu verná každou bunkou svojho tela…čo viac? Neviem. Viac dať nedokážem. Nie teraz. Ak vôbec niekedy…Ak mi niekto poradí, rada sa o to pokúsim…

Foto: thoughtcatalog.com

Buď silná, bav sa, rob, čo ťa napĺňa…kecy. Čo ak nechcem byť silná?! Čo ak sa chcem len skryť pod perinu a preplakať celý víkend? Vyliezť na najbližší kopec a z plného hrdla si zakričať?…Príliš dlho som sa hrala na tvrdú a usmievala sa na okolie. Niekedy je proste fajn byť slabou. Vypustiť zo seba všetok ten smútok a sklamanie. Možno to pomôže. Možno ťa to nakopne. No nepomôže ti to, aby si ho prestala len tak milovať. To nejde…

Titulná foto : thoughtcatalog.com