V láske nepočúvaj rozum, ale srdce.
Z-Blog
Je to typické. Také tie otázky od kamarátok, rodičov, vlastne od všetkých. Kde ste sa spoznali? Kedy si si uvedomila, že ho ľúbiš? Aké máte plány do budúcna? Čo ti kúpil drahý na narodeniny? Kam ťa pozval na výročie? Čo ste spolu podnikli cez víkend? Čo robí, aké má zamestnanie? Ako dlho ste spolu? Vidíš to na trvalý vzťah? A milión podobných.
Nedajbože, ak sa daný človek kamarátke nepáči. Vtedy dokáže na jeden nádych vymenovať všetky možné i nemožné mínusy vzťahu. Aby nás chránila. Ale, ktorá z nás poslúchne? Asi žiadna. Popálime sa, lebo to riskneme. Nedáme na kamarátku, lebo máme pocit, že sa mýli. Že tentokrát to bude iné. To je asi tá ospevovaná láska.
Zobraziť celú galériu (2)Láska je naozaj jednoduchá. To len my si ju komplikujeme. Analyzujeme, riešime, diskutujeme, rozoberáme každučkú situáciu. Na to sme my, ženy, expertky. Možno by sme mali prestať. Prestať riešiť. Nechať plynúť nielen život, ale aj vzťah. Prečo musíme mať všetko pod kontrolou? Prečo musíme riešiť, čo nám daný človek ponúka? Nemá byť láska bezpodmienečná? Prečo premýšľame o tom, ako ho zbaviť toho a toho zlozvyku, veď sme sa zaľúbili do neho presne takého, aký bol. Prečo počítame stretnutia a chceme dodržiavať tie „múdre“ americké pravidlá troch alebo piatich stretnutí? Prečo nekonáme podľa citov? Prečo im nenecháme priestor, aby sa práve oni prejavili. Lebo naše pocity, sú najlepšími vodcami.
Možno, naše city neurobia správne rozhodnutia. No má to tak byť. Pretože, len ak budeme počúvať svoje srdiečko, prežijeme tie najemotívnejšie a najsilnejšie zážitky.
Zobraziť celú galériu (2)Možno to nie je o tom, aby sme riešili „čo z toho budeme mať,“ či nám daný partner vie poskytnúť komfort, ktorý očakávame. Možno nie. Možno je tu veľa prekážok, no prečo ich nemôžme prekonať spolu? Prečo tak často prenechávame žezlo v týchto veciach rozumu, ktorý nám kričí, že „s týmto nie, pretože kamarátkam sa nebude páčiť, preto, lebo nemá vysokú školu ako ja, pretože má tetovanie a to by naši nikdy neprijali, alebo pretože ja chcem čakať na niekoho, kto má už niečo vybudované a nechcem s niekým začínať odznovu…“ Prečo? Keď naše srdiečko to tak cíti, konajme podľa jeho pokynov. Ono vie, čo robí. Má to tak byť. Máme sa niečo naučiť, hoci nám to nevyjde.
Pretože o tom je láska. Rozum nechajme vládnuť na skúškach z matiky, pri výbere oblečenia do daného počasia alebo ak treba, racionálne vyriešiť problém. No neťahajme ho do otázok lásky. Pretože rozumov nepriateľ je strach, ktorý ho občas prinúti vydať rozkaz, lásku ani neskúsiť. A to by bola teda naozaj veľká škoda.
