Vždy, keď sa vrátiš na miesta, pri ktorých máš krásne spomienky, bolí to, pretože predstava, že čas nevrátiš, je neznesiteľný. Snažíš sa nemyslieť, iba zhlboka dýchať. Načerpať to prázdno, cítiť pokoj a ľahkosť. Snažíš sa nevyroniť ani jednu slzu. Aj keď vo vnútri tvoja duša neskutočne narieka. Čo robiť, keď ťa stále trápi strata milovanej osoby?
Spomínaš. Spomínaš na neho, na teba, na vás. Vás v tom čase, ktorý už nevrátiš. Niekedy to tak bolí, že len ticho povzdychneš a pozeráš do prázdna, aby si nikto z tvojich milovaných nevšimol tvoju bolesť. Vždy vyzeráš veľmi zamyslene a keď sa ťa niekto náhodou spýta, čo ti behá hlavou, odpoveď sa ti len ťažko hľadá.
Pochopiť, aké to je. Stratiť niekoho, niečo vzácne, čo každý deň napĺňalo tvoju dušu, to sa nedá ani opísať. To musí každý zažiť. Strata a zisk majú k sebe veľmi blízko a zároveň dosť ďaleko. Tým, že niečo stratíš, aj niečo získavaš.
Tým, že si zažila prekrásne zážitky a momenty, ktoré sa už nezopakujú, si získala spomienky. Živé a precítené obrazy, pamiatky na udalosti, ktoré v tebe zanechali tie najkrajšie emócie. Určite radšej spomínaš na tie udalosti, ktoré si prežila s láskou a nadšeným ako na tie smutné.
Chcela by si zažiť tie chvíle znova, ale nevieš ako. Prežiť opäť s niekým niečo, čo si zažila prvýkrát, len tak nejde. Nedá sa to prepísať v tvojom srdci, v tvojej mysli. Chceš navždy ostať žiť v spomienkach a snoch. Praješ si vrátiť čas.
Avšak, čas nezastavíš. Je to to najvzácnejšie, čo ti život dal. Preto neži v minulosti a zbytočne netrp. Síce nezabudneš, ale odpustíš mu jeho stratu. Môžeš si dovoliť smútiť, ale nie dlho. Podnikni nové zmeny v živote, vyskúšaj to, čo si ešte nezažila, kúp si to, čo si dlho chcela, hlavne sa pohni vpred.
Preto dovoľ si byť znova šťastná s niekým novým. Prijmi stratu milovanej osoby, no navždy si ho uchovaj v srdci.
